Nad Europou je zaseknuta tlakova niz a samy dazd. Aspon si doma dobijem baterky, nabucham hodiny v praci a konecne si operiem veci. Za necelu hodku uz som sedel vo vlaku, partak Duro napisal ze prave ide autom do Francuzskych alp obzerat jednu liniu kde sa lietaju svetove rekordy. Prisiel na motorest presne ked som objednal hamburgery. V poslednom case to takto vychadza, vsetko v spravnom case na spravnom mieste.



Prvu noc sme prespali v nejakom talianskom mestecku, vsade sa motali ludske tiene tak som spal radsej v Durovej dodavke na zemi. Ale nespalo sa mi dobre, bolo mi strasne teplo a zima zaroven, to neviem kto mi vysvetli. Druhy den ma rano Duro vysadil v meste pod horami a skusal som pracovat ale v tom Francuzku ide internet asi cez morzeovku tak som to poobede uz zabalil, nakupil zradlo a siel stopovat do sedla. Duro tam uz obzeral cely den startoviska a nic moc teda. Nehostinne miesto tento Col d'Izoard, nad 2600 metrov, same sutre.



Tu noc som uz spal vonku, pozeral na hviezdy a rozmyslal ake to je krasne takto, neumyty ale slobodny. Snivali sa mi divociny ako vzdy prve noci vo vyske. Rano bol spacak vlhky a pokryty namrazou aj pod celtou. Vobec to nevadilo, ten spacak je fakt super, nahy som bol a bolo aj tak moc teplo. Na starte a vo vzduchu sme stretli zopar kamaratov a znamych, tych zopar co do tohoto vetra idu dobrovolne a s radostou. Uplne sme sa stratili a zamotali vo velkych horach a nespravnou trasou leteli. Nevadi, na to sme tu teraz na prieskume.



Ja som sa vratil a pristal v sedle pri aute, Duro prisiel stopom presne v tom istom case. Pocasie sa zacalo kazit tak sme sli smer domov, cez taku zasekanu uzinu. Prespal som zase na zemi v aute, boli sme pri takej priehrade, jedine miesto kde sa dalo zastat. Boli tam nejake individua tak pre istotu, kedze sme boli blizko Grenoblu, danger zone. Prvy raz som tam teraz bol odkedy som sa rozisiel s byvalkou. Nebolo to uplne lahke sa tam takto vracat.



Rano kupanie v jazere pred vychodom slnka. Na pumpe kafe a prepoved pocasia. Zase sa ukazalo ze sme na najidealnejsom mieste na velke prelety. Videl som zo vzduchu nas barak kde sme byvali s byvalkou. Nebolo mi vsetko jedno. Takto vo vzduchu uplne sam so sebou, po par hodinach zacne ist temnota na povrch co som myslel ze je davno uz spracovana a vyliecena. Duro ma zhodil pri dome, mal som tak 6 hodin na to si oprat veci, spat chcilku a zabalit si karimatku na psytrance festival. V lietadle do Prahy som si rano este pospal ako kral, ale to bude iny pribeh.