Naše putovanie začíname v meste Nemšová, kde sa nám pri železničnom priecestí ponúka zaujímavý pohľad. Cintorín a za ním skláreň Vetropack, ktorá bola založená v roku 1911 a patrí medzi popredných výrobcov obalového skla. Pri Nemšovej tiež musíme spomenúť, že sa tu nachádzali výdatné zdroje vápenca, ktoré ovplyvnili sklársky priemysel v údolí Vláry.

Z Nemšovej putujeme ďalej do obce Horné Srnie. Tu nás na trafostanici privíta nápis BORN TO DIE a následne dominanta obce a hnacia sily miestnej ekonomiky – cementáreň CEMMAC. Pred cementárňou nasajeme zvláštnu atmosféru, v ktorej sa mieša blízkosť železničnej stanice, priemyslu a kikiríkania kohútov. Zaujme nás tiež Ulica Športovcov nachádzajúca sa hneď pri areáli cementárne.

Popri rieke Vlára pokračujeme ďalej a pristavíme sa pri guľometnom hniezde z obdobia 2. svetovej vojny. Dočítame sa, že na jeho výstavbu bol použitý cement z blízkeho závodu, ako aj na budovanie protitankových vojnových opevnení v doline Vlárskeho priesmyku.

Neskôr nás cyklotrasa zavedie na hraničný prechod Vlársky průsmyk. Na ľavej strane sa objaví pamätník z roku 1888, ktorý pripomína otvorenie železnice do Trenčianskej Teplej, čo umožnilo lacnejší odvoz výrobkov zo sklární. Napravo od pamätníka sa v čase našej návštevy nachádza skupinka miestnych, ktorá rieši vytopenie záhrady po daždi. Pani kričí, že všetko je v piči pod vodou a môže sa na chov husí vyjebať.


Cementáreň a železničná stanica Horné Srnie.


Guľometné hniezdo z cementu z Horného Srnia.


Svatý Štěpán
Vlársky průsmyk je dôležitým uzlom aj pre náš výlet. Putujeme odtiaľto do obce Svatý Štěpán, kde v roku 1815 Štěpán Illesházy založil skláreň. S jej rozvojom tu vznikla aj robotnícka kolónia, ktorá dosiahla svoje maximum za prvej republiky. Vo viac než 50tich domoch žilo 513 ľudí. Fungovala továrenská škola, hostinec a obchod. V 30. rokoch časť obce zničil požiar. Po zániku sklárne v roku 1936 boli domy odpredané majiteľom. Stavby boli časom prispôsobené dobovým nárokom na bývanie, takže dnes už len ťažko rozoznať ich pôvodnú podobu robotníckych domov.


Železničná stanica Svatý Štěpán.


Bývalý robotnícky dom.


Svatá Sidonie
Zo Svatého Štěpána sa vraciame naspäť do Vlárskeho průsmyku a po toku Vlárky stúpame do osady Sidonie. Cesta je lemovaná božími mukami a pohraničnými stĺpikmi medzi Slovenskom a Českom. V roku 1788 založil v tejto doline Jan Baptista Illésházy skláreň a spolu s ňou vznikla aj robotnícka kolónia, ktorá sa skladala z častí Chaloupky, Rajčurna a Hrozenkov. Robotníci najskôr bývali v drevených chalupách a postupom času v murovaných kolóniách, pričom najväčšia z nich merala 56,00 x 8,00 metrov a bývalo v nej desať rodín. Unikátom boli spoločné chlebové pece, z ktorých sa niekoľko zachovalo dodnes.

Najviac obyvateľov (674) tu žilo v roku 1915. V Sidónii fungovala obecná škola, hostinec s mäsiarstvom a hotel Vila Amálie, z ktorého si turisti robili výlety na hrad Vršatec. V roku 1898 tu došlo k stávke, ktorej výsledkom bolo zrušenie nedeľnej práce a navýšenie miezd. Na rozdiel od Svatého Štěpána je v Sidónii cítiť viac duch histórie a robotnícke domy sú rozoznateľné na pohľad. Od roku 1964 je kolónia Rajčurna zaradená medzi kultúrne pamiatky.


Božie muky v doline.


Spočiatku bývali robotníci sklární v drevených stavbách.


Neskôr v murovaných kolóniách.


Aj drevená, aj murovaná.


Unikátom boli spoločné pece na chlieb. Niekoľko z nich sa zachovalo dodnes.


Koniec doliny.

Použité info sú z informačných tabúľ a skvelej stránky www.delnickekolonie.cz. Bicyklovačku popri Vláre dosť odporúčam. Celá trasa vedie po cyklochodníkoch a v zelenej doline. Potom nezabudnúť odbočiť do Sidónie.