Pozri, možno do tej Hokejky nalezies a pôjde to ako po masle. Každý sme iný. Tatranské lezenie ma niekoľko špecifík a každý sa s tým vysporiada inak:
1. Expozícia, keď máš pod sebou 200metrov luftu a potom dolinu, je to úplne iné ako v jednodlzke
2. Lezies po vlastnom. Takže nikdy žiadne istenie nie je tutovka.
3. Lezies kontinuálne 5-10 dĺžok. To je mentálne iné ako liezť 5-10 ciest na skalke.
4. Objektívne riziká - počasie, zvieratá, šutre etc.
5. Ja napr. v Tatre leziem o 2 čísla nižšie ako na skalke, jednak je to nerovnomerne klasifikované a okrem toho vždy mám potrebu mať veci 100% pod kontrolou. Športová cesta odpúšťa, padneš do mäkkého lana. V Tatrách sa ale nepadá, Tatra neodpúšťa.

Čím chcem povedat: choď do toho, lezenie v Tatrách je raj, ale ja by som šiel postupne, Hokejka je maturita. Veľa šťastných dĺžok!