Vylet sa trochu neplanovane o den natiahol, uz sme boli taki nevyspati a zniceni ze ked sme sli skratkou cez hory a naskocila cervena uz nam povolili nervy a ze nebudeme cakat uz ani minutu a spime tu a teraz.

V dodavke sa mi spat nechcelo kedze vonku boli svetojanske musky, hviezdy a vsade na stitoch dookola horeli vatry. Maju tu v dolomitoch taku tradiciu okolo slnovratu.

Je mi vselijako na srdci, aj ked si na to teraz spominam, hlavne byvalka odtialto pochadzala a videl som zo vzduchu kopec stitov ktore sme planovali este pochodit.

Ona mi vzdy vravela ze ti ludia tu su trochu jebnuti, to sa aj potvrdilo o siestej rano. Zobudili ma vtaciky ale vzapeti uz sa hlasil nejaky kokotko ze tu nesmiem spat lebo to je jeho pozemok a narodny park a zavola policajtov a ze tu pridu nejake nakladaky a nech sa pakujem.

Bol som zakryty kridlom lebo bola v noci zima a spacak som uz nemohol brat. Tak to chvilu trvalo sa pobalit a pri aute uz stali policajti.





Bleskovo sme zmizli, okupali sa kusok dalej v jazere a tiahli dalej co najrychlejsie lebo vo vzduchu bolo citit hnusny smrad z poziaru skladky elektronickeho odpadu a mobil pipal tak ako som ho nikdy este nepocul, ako chodili krizove varovania.

Videl som ten dym aj zo vzduchu den predtym a nechapal som o co ide. Mame krasnu tuto planetu a dovoluje nam zazracne veci, iba tak si vziat do ruksaku kus latky a snurky a plachtit si cely den po horach. A taketo veci jej robime. Prepac.