cwbe coordinatez:
101
63539
4879893
9235730
9236016
9236038

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1
total children::1
show[ 2 | 3] flat
No, v CR...realita je trochu ina.

"Koncem 20. let 20. století se němečtí zoologové, bratři Lutz a Heinz Heckové, členové NSDAP a přátelé Hermanna Göringa, pokusili pratura zpětně vyšlechtit z několika primitivních plemen domácího skotu. Výsledkem tohoto experimentu je od roku 1932 tzv. Heckův skot neboli zpětně vyšlechtěný pratur, který je chován i v České republice v zooparku Chomutov a v oboře u obce Křišťanov na Prachaticku. Heckův skot má sice zbarvení blízké původnímu praturovi, je však o něco drobnější, má zřetelně kratší nohy, slabší a méně prohnuté rohy. Ani jeho chování není podobné praturovi."

https://cs.wikipedia.org/wiki/Pratur




00000101000635390487989309235730092360160923603809236044
ku
 ku      09.04.2025 - 09:29:47 (modif: 09.04.2025 - 09:33:00), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
uf, teraz som celkom sklamaný. idem mu to tam povedať? :D sa pohádame

No počkaj, je tu aj iný prístup:


Prvý pokus urobili bratia Heckovci v Nemecku v období medzi svetovými vojnami. Snaha bola, ale výsledný Heckov dobytok má od pratura ďaleko - predovšetkým má kratšiu hlavu a krátke nohy. A niekoľko iných znakov, ktoré ho odlišujú od skutočného pratura. Napriek tomu ho v niektorých chovoch udržiavajú a snažia sa ho vylepšiť opakovaným krížením s primitívnymi plemenami.

Holandskí šľachtitelia z projektu Tauros Programme na to išli inak - s využitím najmodernejších metód analýzy DNA. Z 30 primitívnych plemien dobytka vybrali 6 najvhodnejších, pôvodom z Talianska a Iberského polostrova. takých plemien, ktoré sa na pratura najviac podobajú a uchovávajú v sebe najväčší podiel jeho DNA, a krížením sa snažili spojiť tieto úseky DNA do jedného zvieraťa. Moderná genetika umožňuje vytiahnuť DNA aj zo subfosílnych kostí starých niekoľko tisícročí, ale tiež z kostí a zubov uchovaných v múzeách. Túto pôvodnú DNA pratura je možné použiť ako etalón a porovnávať s ňou DNA spätného kríženca.
Projekt začal v roku 2008 a už sa môže pochváliť impozantným úspechom - ich pratur, získaný spätným krížením primitívnych plemien, je takmer dokonalou kópiou pôvodného divého pratura. Treba ešte síce doladiť telesnú veľkosť, čiže vyšľachteného pratura ešte o niečo zväčšiť, a tiež doladiť farebné rozdiely medzi kravami a býkmi, ale to je len otázkou krátkeho času.
Nové pratury holandského pôvodu sa už dostali do Portugalska, do Španielska, do Chorvátska, do Rumunska a v roku 2015 aj do stredných Čiech, kde spásajú lesostepné spoločenstvá v bývalom vojenskom priestore Milovice a môžu sa pochváliť potomstvom.

Tauros Programme nie je jedný projekt tohto druhu. Podobný Uruz Project si tiež dal za cieľ vyšľachtiť pratura z primitívnych plemien hovädzieho dobytka, ale s tým rozdielom, že v prípade potreby použije "skratku" - priame editovanie DNA, čiže výmenu nežiadúcich úsekov DNA za zodpovedajúce.

Šľachtiteľská práca bude naozaj hotová vtedy, keď sa novovyšľachtený "odvyhynutý" pratur bude tak výzorom, ako aj správaním a predovšetkým svojou DNA čo najviac podobať na pôvodného divého pratura, aj keď vytvorenie dokonalej 100% kópie asi nebude možné. Ale už k tomu chýba len malý krôčik.

Konečným cieľom projektu Tauros Programme však nie je len spätné vyšľachtenie pratura, ale predovšetkým jeho návrat do európskej prírody. A tak naši potomkovia o niekoľko desaťročí možno zažijú to, čo zažívali naši predkovia pred mnohými stáročiami - že im počas výletu do prírody cestu skríži takmer dvojmetrový čierny obor s rozpätím rohov viac ako 150 cm.
Podmienkou prežitia pratura v Európe je existencia bielej civilizácie, ktorá ho dokázala znova oživiť, inak mu opäť bude hroziť vyhubenie, napríklad pytliactvom.
Ale praturom bude hroziť ešte jedno nebezpečenstvo - že nejaký blázon bude chceť mať doma na stene ich rohatú lebku.

Otázkou je už len to, kedy sa nový pratur dostane aj na Slovensko.