Ja mám všetky tieto ceremónie,lebo som z kresťanskej rodiny a tradície sa dodržiavajú, lebo čo ak si vezmem veriaceho muža (čistý pragmatizmus). Avšak ak by som si mohla vybrať tak ako decko chodím na etiku. Dokonca mám etiku aj vyštudovanú a cirkev ako inštitúcií mám veľké výhrady, ale akceptujem,že pre niektorých senzitivnejsich ludi je viera v niečo potrebná.

Ja mám z birmovky takú skúsenosť, že tam máš nejaké skúšky či čo. (Ja som to mala strašne u prdele) Niečo sa v nejakej modlitbe zmenilo, nejaké slová. Týpek má nechcel nechať prejsť. Tak mu moja mama zahnojila,že aký problém veď sa modlím k Bohu tak čo rieši. Aj keby som sa hatlaninou modlila jeho do toho nič, lebo dôležitá je viera a nie slová. Chlapík stíchol ako pena. Dal tam nejaký svätý stempel a išli sme domov.

Naše decko si automaticky vybralo etiku. Z kresťanstva si robila vždy tak trochu srandu a bola fascinovaná tým konceptom, že to tak dlho prechadza v histórii ľudstva. S mojím otcom chodila ako malá do kostola,lebo ju chcel indokrinovat a kupoval si ju na zmrzku po kostole. Aj tam chodila rada, lebo jej babky stále dali cukríky,kopec cukríkov lebo sa tam nudila. A potom došla domov a strašne otázky nám dávala, že veci čo hovoril farár nedávajú logiku. A zjavne ju to vyformovala samo do takého štádia, že cirkev je pre ňu nepochopiteľný jav v histórii ľudstva.