Dole v diskusii som si precital desiatky pribehov a skusenosti zo skol a hodin nabozenstiev.

Aby som tu diskusiu vyvazil, musim povedat ze ja mam trocha inu skusenost. Vseobecne som v skole moc pozor nedaval, bol som problemovy ziak, robil som zle a vzdy ked sa nieco stalo, tak som tam bol bud ako organizator alebo ako priamy ucastnik. Moc si toho zo skoly ani nepamatam a verim ze vacsina hodin nabozenstva boli proste len tie ich kokotiny.

Ale pamatam si, ze asi v 6tom rocniku nam dali noveho katecheta. Mladeho chalana ktory mal podla mna vtedy asi tak do 30 rokov.
Mam pocit ze sme mu mohli tykat, bol audiofil - pocuval Pink Floyd, zobral nas zopar aj k sebe domov (ale no taaaaaak - si tu hned nepredstavujte neviem co) a pustal nam hudbu na jeho aparature.
Celkovo bol typek uplne ustreleny, a za uplne vsetko si spomeniem asi len jednu hodinu. To bol uplny highlight.

Celu hodinu sme stravili tym ze sme si pustali: Horkyze Slize - Hori Ti Mastal a diskutovali o tom. Argument ktory postavil nas katechet bol ze Horkyze Slize to mysleli tak metaforicky a ze vlastne tym chcu povedat, ze ludom uz nezalezi na bohu a jezisovi - a ze vlastne im nestoji ani za to aby ostali tu mastal.
O tomto sme mali celu tu hodinu - pesnicku sme si tam pustili aspon 5x a vzdy pretacali po kusku.

A toto je pre mna asi fakt jedina vec co si odtial pamatam.

Vo vysledku ale, nas tento konkretny typek katechet fakt zmotal tak, ze sme aj s kamosom dvaja "stari kokoti" (mali sme uz 13) isli na prijmanie. Boli sme tam uplne najstarsi a museli sme sa kvoli tomu nechat aj pokrstit.
Po tom co nam babky dali retazky a darceky sme sa na to ofc vysrali a uz nikdy sme do kostola nechodili.