ja som tento víked zrovna matke hovoril, že jedna z najlepších vecí, čo sa mi stala, bola, že som prestal chodiť do kostola a veriť tomu.. ale to som mal 30+

bola vcelku zaskočená, a to sama priznáva, že ona tam chodí lebo si chce hlavne zaspievať :)

naše deti sme tomu vystavili dak napoly, obe sme ako malé nechali pokrstiť - to som ešte nemal 30+ :) a obe šli potom aj na prijímanie, ale to už som mal výhrady

na náboženstvo ale nechodili, lebo sme v ČR, museli na špeci prípravu na 1sv. p.

staršia to ešte brala vcelku zodpovedne, ale mladšia to mala ako diskusný krúžok kam chodila trolovať, mám pocit. od toho obradu sme potom už do kostola myslím nešli

a prečo ich na to nedávať? hoci sa "neučia" nič podstatné, indoktrinácia tam určite prebieha. niečo, na čo som extra citlivý, je manipulácia cez pocit viny. sestra lucia tak na poslednom stretnutí staršej dcére 7-8? ročnej a ostatným deťom ukázala hromadu špinavých handier a hovorila: to sú vaše duše pred spoveďou...

krv mi vrie len pri spomienke.

v mojom živote tá inodoktrinácia od mala viedla k mnohým životným rozhodnutiam, ktoré by som asi urobil inak alebo neskôr, a hoci je to môj život vo výsledku a stojím si za ním, spätne vidím, že som tie rozhodnutia nerobil celkom slobodne

suma sumárum, náboženstvo v škole, ak nemusí byť, tak by som vynechal. ak byť musí, asi nič strašného nespôsobí, ak to nebude fuelované aj z domu, takže asi by som sa žiadnej katastrofy neobával, ale zaujímal by som sa o to, čo sa tam preberá a čo decku kto rozpráva, a príhodne to konfrontoval s faktami