Šmejd podliak, aneb Manifest proti trollingu a čo ďalej

K napísaniu tohto textu ma inšpiroval zážitok s miestnym trollom.
Ako to u trollov tohto typu býva zvykom, budí dojem, že je okolo neho „aura“ mudrca, ktorý všetko vie najlepšie a ktorý využíva všetky podlé techniky aby výraznejších názorových oponentov naplnil neistotou a zášťou (ktorú troll sám prevažne cíti sám v sebe – inak by sa nesprával ako troll).
Nešlo v tomto prípade o trolla tupého, ktorý je len hlúpy hulvát a svoju nadradenosť prejavuje pluvaním odporu a hnevu. Tento bol iný, išiel na to sofistikovanejšie, používal manipuláciu a ako ten šmejd čo dôchodcom predáva nekvalitný tovar, ktorý vydáva za vysoko kvalitnú inováciu na trhu, tento úbožiak používal klam a zavádzanie, dokonca nie jednorázovo, ale v priebehu dvoch dní.
Ako inak troll sa cíti velmi nad vecou, aspoň taký vyvoláva dojem. Trollovi v žiadnom prípade netreba veriť, ako správny šmejd vždy zneužije podanú ruku a snaží sa z nej „odhryznúť“, aby nasýtil svoju vnútornú prázdnotu a zášť. Dobre ale vie, alebo to aspoň trocha tuší, že má v sebe čiernu dieru, ktorá požiera aj jeho samotného. Je uzavretý v bludnom kruhu.
Takto som sa raz dal do reči s trollom, ako vždy prejavil sa ako nepríjemný oponent, zase si raz dokazoval svoju nadradenosť, použil som teda ostrejší jazyk, neskôr som sa mu za to ospravedlnil. On sa tváril že ho zaujíma čo ma na jeho príspevku tak vytočilo. Tak som mu to vysvetlil, na čo on predstieral zmäknutie, dokonca snahu o zmierenie predošlých nezhôd.
Tak, s vedomým že nemám čo stratiť, dal som sa s ním do reči, trvalo to dva dni, troll si dal záležať, aby jeho odpovede pôsobili nadmieru vierohodne, s pomocou AI (čo by nevadilo, ak by to bolo myslené úprimne, lenže zjavne nebolo..) písal siahodlhé traktáty o tom ako si vstúpil do svedomia a chce zmierenie, snažil sa mi votreť do pozornosti to, že to myslí vážne a v žiadnom prípade to nemyslí zle, dokonale si to užíval. Asi si chudáčisko, myslel že ma tým strapňuje, alebo sa proste len zvrátene bavil na klamaní niekomu do očí, cítil sa tak silnejší ako jeho oponent. Zdalo sa mu že vníma slabosť a snažil sa ju využiť, kruto sa ale mýlil. Nedošlo mu ale, že síce jedného z nás dvoch naozaj strapnil, len, ušiel mu taký detail, že ja som to nebol.

Jeho citát:

Už sa hanbíš? Nie? Sa dalo čakať!

Celá konverzácia tu: https://kyberia.sk/id/9212431 (ak by to náhodou chcel premazať, tak screenshoty mám uložené)


TLDR: bol zase klasicky premúdrelo arogantný, tak som sa nechal vytočiť a vynadal mu do kokotov (aj preto že ma tento jeho štýl komunikácie vytáčal už dlhšie), za čo som sa mu následne ospravedlil, na čo on predstieral snahu o zmier a záujem, a dva dni ma vodil za nos, textami od AI (čo by nebol problém ak by to bolo úprimné, ale nebolo), len trolloval a zabíjal môj čas a dôveru. Tvrdil že to nepíše cez chatgpt, pritom v závere viac krát nechal chatptovú formulku "keď budeš mať ďalšie otázky, rád ti odpoviem viac" + oKčkoval status kde sa hovorí že to bolo evidentné že to písal cez chatpt (https://kyberia.sk/id/9212473), pritom v texte tvrdil že to písal sám. Tvrdil že netrolluje, pritom ma dva dni vodil za nos.
Aj sa mi to zdalo podozrivé že zrazu henteké traktáty odpisoval a pritom štýlom ako keby mu profil ukradlo jeho lepšie dvojča.


Dokonca predstieral že tie traktáty, na neho až nezvyčajne priatelsky ladené, píše on sám. Dal si velmi záležať, aby odpovedal na všetko, čo som mu odpisoval. Aj sa mu dalo veriť, veď prečo by som neveril a nevložil do tej komunikačnej výmeny dôveru, veď nemám čo stratiť, hovoril som si. A tak to aj bolo. Troll sa snažil čo mohol, aby pôsobil dôveryhodne. Kruto sa ale popálil, ani mu to nedošlo. Dokonca keď vo mne pár ludí vzbudilo väčšie podozrenie, či nemá podlé úmysly, keď som sa ho priamo spýtal ako to vlastne myslel, on pokračoval vo svojej šmejdovej podvodnej hre, skrýval sa za sladké slová, tváril sa priatelsky. Aj mu to chvílu vychádzalo, ale len chvílu.

Keď zistíš že si sa nechal podviesť trollom, je to taký ten pocit v ktorom sa mieša „wtf“ s „cringe“, niečo podobné, ako keď zistíš že si stúpil do riadne velkého hovna. Mal som potom v pláne vynadať mu ešte viac, než pôvodne, spýtať sa ho chudáka, či si uvedomuje že na mňa nemá, a že jediný koho strapnil, je on sám. Potom mi došlo, že tadialto s ním cesta nevedie. Že on si neuvedomuje nič, on len v sebe cíti zášť a pocit trapnosti, lenže tým že toto v sebe vytesňuje, tak sa mu to podvedome obracia navonok do „jedových pichliačov“. Svoju vnútornú toxicitu takto vnáša navonok do diskusie.
Vylieva svoju toxicitu v diskusii do komunity a pretvára tak komunitu na svoj obraz. Vždy mu je po takejto „výmene“ o trocha lepšie, len jeho hlavným problémom je to, že keďže ho vnútorne požiera čierna diera jeho vlastných nespracovaných problémov, jedu ktorý sa z tej „čiernoty“ do neho vlieva, nikdy neni konca.
Lenže komunite týmto škodí, znechucuje jej členov, v labilnejších luďoch sa mu dokonca darí vyvolávať rovnaké nepríjemné pocity ktoré zvykne cítievať on sám. V neistejších luďoch prehlbuje ich neistotu a úzkosť.
Tým silnejším, ostane len ten pocit „šlapnutia do niečoho velmi smradlavého“.
Prípadne pocit že s tým treba niečo spraviť.