Mad Men - Identita a jej premena





Namiesto ucenia sa na prijmacky som napisal rozbor Mad Men, mojho najoblubenejsieho serialu vsetkych cias. Skusal som to dat s minimalnym mnozstvom spoilers (takmer vsetky sa tykaju prvych par dielov), ale pisem to na jeden krat a bez editovania cize yolo.

Donald Draper

Mad Men je dobovy serial zo 60s, odohravajuci sa primarne v Sterling Cooper, mensej reklamnej agenture v New Yorku. Jeho hlavnou postavou je Don Draper, pohladny a charizmaticky riaditel kreativneho oddelenia. Don je kompetentny kreativec, ktory vie rovnako ocarit klienta ci krasnu zenu, rozmysla pohotovo, vzdy vie co povedat, ma hlboky hlas a prenikavy pohlad. Zaroven je enigmaticky (“Who knows anything about that guy, [...] he could be Batman for all we know”) a dorazne si strazi sukromie.

Na pohlad je Don Draper dokonalym muzom. Kazdy v Sterling Cooper by chcel byt ako Don Draper. Problem je v tom, ze ani on sam nedokaze nim byt, pretoze Don Draper je jeho falosna identita–Don sa narodil s menom Dick Whitman ako syn prostitutky a alkoholickeho otca. Ako mlady vojak v Korejskej Vojne sposobil nehodu, pri ktorej zomrel skutocny Don Draper, jeho veliaci dostojnik. Dick, vidiac prilezitost uniknut z vojny, si vymenil s mrtvym Draperom identifikacne znamky a vratil sa ako mlady vojnovy hrdina naspat do US.

Identita

Identita je nosnou temou Mad Men. Je to serial o tom, ako staviame fasady, ktorymi skryvame nase temne ci nelichotive interiery, ci uz ako jedinci v podobe Dona, alebo korporatni klienti jeho reklamnej agentury. Prostredia reklamy je dokonalym vozidlom pre hlavnu myslienku serialu, ktorou je plynulost a dynamickost nasich identit; ked Donov zavistlivy kolega poskytne sefovi reklamky ‘velke odhalenie’ o jeho pravom mene, tak mu odpoveda “Who cares? [...] a man is whatever room he is in, and right now, and right now, Donald Draper is in this room”.

Donova osobna filozofia spociva v presvedceni, ze autentickost je vedlajsia–narativ je podstatnejsi. Ked Donova sekretarka otehotnie po afere s jeho zenatym kolegom a porodi dieta, ktore da na adopciu, tak ju Don navstivi v nemocnici a presvedci, aby ovladla narativ tym ze odignoruje realitu a pohne sa dalej. Traumaticku minulost treba nechat za sebou a zabudnut; “This never happened… it will shock you, how much it never happened”.

Premena

Premena je druhou najdolezitejsou temou serialu–serial sa odohrava pocas 60s, vo vzduchu citit, najprv nepatrne, potom coraz silnejsie, vplyv feminizmu, civil rights movement/desegragacie. Nove technologie ako je televizia ci prve pocitace vytvaraju tlak na korporatny svet, aby sa menil s dobou. No Americka spolocnost je na pociatku 60s velmi staticka a konzervativna: rasisticke konvencie ustupuju pomaly, lebo klienti nedokazu pochopit ze “negroes also buy TVs”, sexizmus je standardom v Sterling Cooper napriek tomu, ze su to casto zeny, ktore su najkompetentnejsie zamestnankyne.

Spolu so spolocnostou sa pomaly menia aj jedinci, a su to prave zenske postavy, na ktorych je tato zmena najviac viditelna. Peggy je spociatku mlada a naivna sekretarka, z ktorej sa postupne stane sikovna a asertivna copywriter. Joan je krasna, no z pociatku staromodna office manazerka, ktora tuzi po falosnej iluzii stastneho manzelstva a rodinneho zivota, ale romanticke neuspechy z nej postupne vytvoria skepticku a nezavislu feministku.

V kontraste so zenami su postavy muzov, ktori sa nemenia–napriklad vtipny, privilegovany a sovinisticky Roger Sterling, ktory benefituje zo stareho systemu a odmieta zmenu, no v konecnom dosledku je zanechany v prachu predoslej doby.

Identita a jej premena

Firmy potrebuju neustale menit svoje identity, co je uloha pre reklamnu agenturu–v titulnej epizode je to Lucky Strike, ktory potrebuje odviezt pozornost verejnosti od novych zisteni ohladom prepojenia medzi fajcenim a rakovinou.



Riesenie? Ked sa ti nepaci konverzacia, tak zmen temu. ”Everybody else’s tobacco is poisonous. Lucky Strikes’... is toasted.”

Kontrast medzi vnutrom a vonkajskom

Lenze Lucky Strike nadalej vyraba karcinogenne cigarety, a my ako jedinci sa stale dopustame hriechov aj ked sa hrame na chrumkavych. Rovnako ako firmy, kazdy clovek v modernej spolocnosti robi sam sebe marketing - prezentujeme sa pred nasim okolim ako ctihodni jedinci, a pritom porusujeme pravidla, podvolujeme sa pudom a ignorujeme spolocenske konvencie. Zivot verejny je uplne iny ako zivot sukromny: Don Draper sa od pociatku tvari ako chladny cynik zodpovedajuci dobovej predstavy o maskulinnosti:



Pritom v neskorsich dieloch zistujeme, aky je rozbity vo vnutri, nenavist ku otcovi a absencia matky su traumy ktore si kompenzuje cez milenky, pocitom validacie v praci a nonsalantny alkoholizmus. Divak by pri tom pomaly zabudol, ze doma ma na pohlad ‘dokonaly’ rodinny zivot s krasnou manzelkou a dvoma detmi.

Tu je dalsi kontrast: ze napriek tomu, ako sa zda, ze Don Draper ma vsetko: karieru, milujucu manzelku, respekt kolegov a mnoho krasnych zien, ktore sa mu hadzu k noham, tak v skutocnosti sa citi neskutocne osamelo. Takmer nikto nevie o jeho skutocnej identite, nikto ho nedokaze pochopit, vnimat autenticky: vsetci vidia len tu krasnu fasadu, ktoru vytvoril.

Na vrchole je osamelo

Donova osamelost je jeho volbou, jeho fasada je vazenim, ktore si sam stavia a strazi. V prvej serii sa mu do tohto na pohlad dokonaleho zivota privinie Adam, jeho nevlastny, milujuci a uprimny brat, ktory ho spozna na fotke v novinach. Don, namiesto toho aby ho uvital a zaclenil do zivota, ho odmietne a skusa ho podplatit, aby zmizol z jeho zivota. Adam sklamane akceptuje Donove zelania, a neskor sa obesi. Don zisti o jeho smrti ovela neskor, a ziali, lebo si uvedomuje, ze odisiel zo sveta jeden z mala ludi, ktory ho skutocne poznali.

Do istej miery sa Don pouci–v neskorsich seriach zacne pomaly odhalovat svoju minulost jeho najblizsim, ale zaroven nedokaze zit uplne autenticky, pretoze nechce (nedokaze?) znicit identitu, ktoru si tak dlho a opatrne budoval. Postupne sa Don vdaka svojej inteligencii, charizme a kreativite presplha ku svojim ambicioznym cielom (pracovnym aj sukromnym), lenze ked dosiahne vrchol hory, tak zisti, ze to je velmi osamele miesto:




O seriali

Mad Men je serial napisany Matthew Weinerom, ktory predtym robil na Sopranos ako scenarista a producent. Preslo 7 rokov medzi napisanim scenaru pilotneho dielu a jeho zfilmovania, po natoceni sa cakalo dalsieho pol roka na druhy diel. Kazdy diel stal od 2 do 3 milionov USD, a je to kurva vidno: kinematografia na urovni celovecernych filmov, kostymy, atmosfera, vyborni herci, uzasny scenar, dialogy, strih stoji tiez za zmienku. Jednym z najsilnejsich stranok serialu je aj jeho humor, ktory je komplexny, uveritelny, dialogy su vtipne a realisticke.

Je to neskutocny umelecky pocin, ale napriek jeho ambicioznemu rozsahu bol extremne popularny pocas jeho vysielania. Serial ako je Mad Men by sa v dnesnej dobe asi nevyrobil. Zlaty vek televizie sa skoncil s prichodom rychlo-pecenych Netflix serialov a definitivny klin do hroby zabil nastup generacie divakov s ADHD, ktora nema cas ani chut pozerat 50-minutovy diel serialu v ktorom sa prakticky nic nedeje; len si ludia ziju svoje male a velke zivoty, dosahuju uspechy, trpia porazky, spoznavaju a zabudaju a dohana ich minulost. Je to serial, ktory nuti divaka citat medzi riadkami, a skutocne ho vieme ocenit len ked sa sustredime na vsetky tie vrstvy a tiche implikacie. To sa, samozrejme, neda ak divak pri tom jednym okom scrolluje instagram na telefone.

Mad Men je serial ktory respektuje inteligenciu divaka a nuti ho rozmyslat, nebude vas viest za rucicku, musite sami pochopit suvislosti a vcitit sa do postav a sveta, v ktorom ziju. Cez ten vizualne bohaty, alkoholom-vsiaknutym svetom zaclonenym od dymu z cigariet (kde sa fajci velmi liberalne vnutri) budete mat moznost prezit jeden z najlepsie napisanych a produkovanych serialov vsetkych cias. Ak ste tak este nespravili, tak prosim, pozrite si Pilot, a napiste mi vas nazor:)