"Buducnost je dlha"

Poznamka pod ciarou:

Docital som autobiografiu s tymto nazvom od francuzskeho filozofa menom Luis Althusser, ktory uz ako stary pan (no podla svojich slov, nikdy sa necitil mladsi ako vo svojich sestdesiatichosmych rokoch, pretoze mladost nemal, a cely zivot bezstarostne a slobodne obdobie zivota hladal) v nepricetnosti zavrazdil svoju manzelku Helenu.
Luis Althusser detstvo nemal. Jeho mama sa vydala za jeho otca, ked otcov brat, do ktoreho bola zamilovana, zahynul v prvej svetovej vojne. Maly Luis trpel prehnanym strachom matky o jeho zdravie, zivot a vychovu, pokusala sa ho ubranit pred vsetkym, co by ho mohlo len trochu oslabit (v trinastich rokoch nemal este ani jedneho kamarata, bolo mu zakazane hrat "nebezpecny" futbal, kamaratit sa s chlapcami z ulice, a ked sa zoznamil s jednym chlapcom zo skoly, jeho mama sa nechala poinformovat o jeho rodine a nakoniec toto kamaratstvo odobrila).
Druha svetova vojna ho vytiahla z matkynho vplyvu a dozoru a pat rokov v nemeckom zajateckom tabore, ho ucilo, co to je zit z vlastnych sil. A ked sa vratil z vojny naspat do Pariza, nevypytal si od rodicov ani frank, na navstevu k nim prisiel, nie ako syn navrativsi z vojny do materskeho lona, ale ako student Ecole normale superiere, Luis Althusser. Ked prisiel na univerzitu v 45, studoval s sest rokov mladsimi studentami, ktory za tych sest rokov, co on prestal v zajati, toho nastudovali tolko, ze boli intelektualne na hony pred nim. On mal vsak nieco viac, skusenost, ktora mala v jeho zivote neocentilny vyznam, ktora z neho sice mozno urobila filozofa, ktory mal dobre nastudovanych iba niekolko filozov, dokazal vsak z nich vytazit to co ini nedokazali, najst paralely, co ini nevideli a nezabudat, ze "filozofovia doteraz svet len popisovali, ide vsak o to zmenit ho"
Si mlady, asi v takom veku, ked Luis narukoval do vojny, tvoja buducnost je dlha. Poslednych par rockov si sa flakal, tak mozno budes dalsich par rockov slintat nad knihami, ak nie ty, tak mozno to za teba rozhodne nahoda.