Názory na definíciu osobnosti, možnosti a spôsoby jej hodnotenia
sa doteraz stále líšia. Väčšinou sa pritom berie do úvahy povaha,
inteligencia, emocionálna a motivačná stránka človeka.

Osobnos?ou sa obyčajne rozumie konkrétny človek, člen danej
spoločnosti. Aby sa človek stal osobnos?ou, musí dosiahnu? určitú
úroveň psychického vývinu. Osobnos? je charakterizovaná určitými
názormi a vz?ahmi, vlastnými morálnymi potrebami, úrovňou aktivity
a radom iných dôležitých vlastností, ktoré sa nevytvárajú naraz.
Vznikanie a formovanie osobnosti a jej zdokonaľovanie v priebehu
života, ale tiež ako dôsledok výchovy a vývoja, sa obyčajne nazýva
utváraním osobnosti.

Rozvoj osobnosti závisí predovšetkým na dvoch základných
faktoroch: zdedených, vrodených vlastnostiach a schopnostiach
a na vplyve prostredia, ktoré ovplyvňujú spôsob myslenia i
chovania. Osobnos? nie je abstrakciou, ale živou bytos?ou,
ktorú pozorujeme zvonka, alebo ktorú cítime vnútri a ktorá je
u každého jednotlivca iná. Prejavuje sa charakteristickými vlast-
nos?ami človeka v jeho spoločenskom prostredí. Tieto vlastnosti
vystupujú niekedy ako normálny variant, nezriedka však prekračujú
medze normy. V takých prípadoch sa osobnos? vyvíja smerom k duševnej
poruche či chorobe. Dochádza k rozpadu osobnosti. Kvalita osobnosti
sa v psychológii zis?uje tzv. testami osobnosti. Ich výsledky na
základe presne vyšpecifikovaných otázok charakterizujú vlastnosti
osobnosti človeka.

Osobnos? charakterizuje niekoľko znakov, ktorými sú najmä charak-
ter človeka, temperament a celková telesná konštitúcia, schopnosti,
pričom významnú úlohu má inteligencia. Výskumu osobnosti sa venuje
veľká pozornos?, pretože osobnos? v pravom zmysle slova reprezen-
tuje človeka, reprezentuje to, aký človek je, ako vníma sám
seba a ako ho vníma jeho okolie a najmä čím sa líši od ostatných.

Základy osobnosti sa tvoria v útlom detstve. Sú ľudia, ktorí
reagujú v konfliktnej situácii podráždene, neznesú kritiku a ani
ten najmenší nátlak na svoju osobu. Naopak, sú ľudia mimoriadne
odolní voči tlakom prostredia. Človek by mal vedie? kým a čím je,
čo chce, aby život nežil iba pasívne, ale aby ho skutočne prežíval.
Čím viac a razantnejšie ide človek za svojím cieľom, tým viac
hovorí iným, čo môžu od neho očakáva? a požadova?. Človek by sa
nemal zmanipulova? proti svojej vôli do úloh, ktoré nechce robi?.
By? sebou znamená progresívne rieši? svoju pozíciu a postavenie v
skupine. To si vyžaduje značné sebavedomie, nezávislos? a
tvorivos?. Preto je dôležité rozvíja? tieto dôležité vlastnosti
človeka. Len tak sa môže sta? dobrým členom spoločenstva. To by
malo by? cieľom nielen správania skupín, ale aj výchovy a
sebaregulácie osobnosti.