praveze si myslim, ze to mas v tomto lepsie. Obaja ste prec a nemate si, co vycitat a pomahaju vam priatelia. Tiez vam drzim palce, nech to date!

Moj vztah so sestrou a svagrom teraz uplne ochladol, lebo okrem toho, ze oni maju dve deti (jedno tazsie zvladnutelne), zamestnania odkial neustale odbiehaju riesit odvoz rodicov k lekarom a tak, ja som v ich ociach videny ako ten, co ma vsetko uplne v pici, nerobi si z nicoho starosti, zije sam, v zahranici, dobre zaraba a tak. Proste som az tak zly, ze uz horsi byt nemozem. A tak nejak ocakavaju, ze ja sa zbalim a vratim sa na Slovensko tiez vypomahat. Lebo ja nemam rodinu, cize zjavne asi nemam take naklady a zjavne zijem zo vzduchu ...

Aj tychto sialenych a neskutocne narocnych 6 tyzdnov, co som bol na Slovensku bolo najvacsie rodinne peklo, co som zazil ... kedze som pracoval a nebolo to videne ako nejaky vacsi prispevok k rieseniu problemov. Odbiehal som do nemocnice, ako mi to umoznoval rozpis konferencnych hovorov a tak ... Az mi bolo naznacene, ze som mohol radsej v UK ostat a nemotat sa im pod nohami ;)) Vtedy som bol uz tak vytoceny, ze som takmer kupil letenku naspat na druhy den, ale otec ma ukecal aby som ostal. A fakt, ze rodicia 15 rokov behaju okolo sestrinej rodiny ... decka odniest do / zo skolky, jasiel, skolskej druziny, navarit, postrazit atd. sa akosi prehliada, ze ja som nic taketo od nich nedostal.

Asi som odbocil od temy fora. Ale este teraz, tyzden po navrate do Londyna, som uplne frustrovany. Ale aspon o jednu vianocnu pohladnicu budem tento rok posielat menej :)