Štart som prešvihol o 5 minút, lebo som ako správny viedenčan čakal na všetkých semaforoch na zelenú, aj keď nič nešlo, kto by aj kam chodil pred siedmou ráno. Zadnú skupinu účastníkov dobieham skoro, lebo aj keď všetci na začiatku potrebujú ísť 35, na červenej tiež poslušne čakajú a kúsok za západným koncom Donauinsel, keď nám cez cestu prechádza vlak, sa spája celý balík. Povinný štartový parkúr končí na Josefsdorfe, odtiaľ si už každý určuje trasu sám. Hodinu pred štartom sme sa dozvedeli, že prvý checkpoint je v kopcoch nad Liezen. Idem cez St. Pölten a snažím sa o jemné doladenie tak, aby som redukoval stúpanie na minimum. Prvej prehánke sa skrývam pod stromom, ale ďalšie ma už chytajú, v Alpách sa im už nedá vyhnúť, ak sa človek chce niekam dostať, musí sa hýbať a ak stojí, je mu ešte väčšia zima. Je okolo nuly, zatiaľ to nie je celkom sneženie, ale nemá to ďaleko. Prichádza správa od organizátorov, že checkpoint presunuli nižšie, pod pásmo snehu, záleží im na tom, aby sme prežili, milé od nich. Stmieva sa, na pumpe majú miestni obyvatelia párty, pozývajú ma na čaj, schnapps odmietam. Je tma, zastavujem sa doobliekať sa a nachádzam pritom správu, že checkpoint zrušili, lebo je to vraj nebezpečné, stačí prísť do Liezen. V McDonalds stretávam Tomáša, ktorý dostal kľúče od majiteľa miestnej reštaurácie, aby spal v teple. Pridávam sa, suším všetko oblečenie, zaspávam pod hlavou mŕtveho jeleňa. Vyrážam o pol šiestej, v stúpaní cez Hohentauern sa stretávam s 10 ďalšími účastníkmi, v zjazde strašne vymrznem, ale ako stúpa slnko a klesá nadmorská výška, otepľuje sa. Cieľ je slovinský Tolmin, vyšpekuloval som, že keď si jemne predĺžim cestu cez Klagenfurt, ušetrím si stúpanie pri Feldkirchen. Míňam Vilach, za Arnoldsteinom zapadá slnko, úsek okolo Tarvisia je jedným z najkrajších miest, na akých som kedy bol, do Slovinska prichádzam potme horským prechodom nad Lago di Predil. V zjazde opäť raz strašne vymrznem, 20 kilometrov hľadám dobré miesto na spanie, nakoniec skúšam murovanú zastávku, kde som chránený z troch strán. Po hodine pridávam k spacáku bivakovací vak, v teple spím 5 hodín, budím sa dokonale vyspatý o štvrtej, balím mokrý spacák a bivak, pokračujem údolím Soči, ktoré je asi tiež krásne a z ktorého nevidím vôbec nič, lebo svitá až o dve hodiny. Svitlo a ja som v Tolmine a zisťujem, že som si to zle zadal do navigácie, checkpoint nie je v meste, ale v osade Tolminske ravne s kilometrovým prevýšením. Ďakujem pekne, púšťam si ďalší podcast a idem šplhať, užívam si to, je tu krásne. Dosahujem checkpoint a dostávam súradnice ďalšieho, kúsok severne od Grazu. Volím cestu popod hlavnú os Álp, aj keď navigácia mi radí vrátiť sa cez údolie Soči, chcem ale ísť inokade, vracať sa rovnakou trasou nechcem, aj keď by som ju vlastne videl prvýkrát. Doobeda si to užívam, objednávam si hotel v Maribore a fixujem sa na to, ako sa osprchujem, vyspím, vysuším veci. Pri Celje stretávam Norinu, ktorá má toho už evidentne dosť, ale chce stihnúť finisherskú párty vo Viedni nedeľu večer a plánuje si len hodinu pospať v Grazi a doraziť to. Potom, ako sa budím v Maribore a zjem celé švédske stoly aj so stoličkami, čítam správu v spoločnom chate, že naozaj došla do Grazu a končí, lebo je depleted. Ja mám toho už tiež pomerne dosť, ale mám pred sebou celý deň a hovorím si, že idem ešte aspoň do Grazu a keď to tam scratchujem, do Viedne to bud vlakom už len kúsok. V Grazi sa cítim stále pri sile, tak dávam ako posledný checkpoint horský prechod za Sankt Erhardom. Ostáva mi ešte posledný checkopint na východnom brehu Neusiedlerského jazera a cesta do Viedne, ale podľa ostávajúceho počtu kilometrov viem, že by som došiel už hodne v noci a jazdenia po tme a zimy už mám dosť a nechcem Janka budiť o tretej v noci, aby ma prichýlil a vlastne jazdiť tieto roviny ma nikdy veľmi nebavilo. Scratchujem a idem na vlak do Bruck an der Mur. Po štyroch dňoch si vie človek dobre odôvodniť, prečo stačilo.

Každopádne, keď pozerám záznam, vidím, že mnoho ľudí poodpadávalo skôr, tá zima, dážď a sneh urobili dosť.

Každopádne II, bolo to krásne.

(veľká vďaka šuhajom zo Švihaj šopu, že ma zachránili a ráno pred odjazdom mi spojazdnili prehadzovačku)