Ten tvoj kamarat je naozaj ako ovecka - ide sa vyspovedat takemu istemu cloveku, ako je aj on sam... A potom sa cuduje... Urobil to iste, ako keby sa vyspovedal hociktoremu neznamemu na ulici... Alebo susedovi... Co vobec cakal od spovedi? Len preto, ze je to ritual, ceremonia, zvyk, ci pravidlo? A vobec!: O com to je potom? O tom, ze sam od seba citis potrebu sa vyspovedat (aby sa ti ulavilo?), alebo o tom, ze sa to musi, lebo je to v rimskokatolickych pravidlach? Lebo ak uz mam problem, idem za odbornikom, nie? Ak mam problem, na ktory neexistuje odbornik, zvladnem sam, nie? Ak nezvladnem, co bude? Mozem povedat, ze neplati, nehrajem? Nemozem a musim dalej zit a pokracovat. Nemozem si lahnut na zem a zatvorit oci + mysliet si, ze sa mi to len sniva. A ked ten tvoj kamarat nemal az tak velky problem, ktory by nevedel sam vyriesit, naco k nemu isiel? Hnusna zbytocna byrokracia! A je len jeho chybou, ze sa tomu prisposobuje. Nikto mu to nekazal... Fuj! Tak mu treba! A keby som bol na mieste toho farara, este by som ho poziadal aj o vylizanie mojej starej mamy!(pouzite len ako priklad, v prenesenom zmysle vyznamu...)Aby uz konecne pochopil, ze zo seba robi somara a podvedeneho idiota! Veriaci mi niekedy naozaj pripadaju ako slabomyselni odvecovkari... Vyspovedat sa fararovi... He-He! Sranda... Nech radsej povie mne, co ho trapi - mozno mu viac poradim ako pan v ciernom. Pan, ktory je panom vo svojej kabinke zla... Ak si tvoj kamarat neuvedomi, ze nepotrebuje cirkev + chodit do kostola za fararom a nespozna v sebe toho boha, ktorym je on sam a ak nevyuzije svoju silu a uveri, ze je len oveckou, nepomoze mu nikto...
P.S.. Sorry za hrubu neprimeranu a skaredu (poulicna kuchynska rec) reakciu + tvojmu kamaratovi z uprimneho srdca prajem, aby sa mu v zivote darilo aj bez cirkvi!:-)))