Po roku opäť na východe. Tentoraz viac južne. Srdečný pozdrav putuje spolucestujúcemu Michalovi (a.k.a Smutok Zapijam Votkou), ktorý nám vo vlaku pripravil najlepšie intro k dovolenke. V trojhodinovom rozhovore nám odprezentoval svoju kapelu Gipsy Oxx či naučil rómskym slovíčkam. Zvyšok už bol na nás a z množstva atraktívnych miest Dolného Zemplínu vyberáme:

Vtáčí raj
Na Senianskych rybníkoch sme boli pozrieť už minulý rok. Keďže sa stmievalo a cestu nám krížili hady, dostali sme sa len k vahadlovej studni. Teraz sme si na rybníky vyhradili poobedie, ale ani to nestačilo. Záver (inak úžasného zážitku) nám teraz prekazil lov kačíc, ktorý začína práve 1. septembra. Palec dole!




94,3 m.n.m
Šípky s týmto nápisom nás smerujú k najnižšiemu bodu na Slovensku. Dostávame sa na príjemné miesto s osadeným stĺpikom, ruinou kostolíka a leknami zarasteného Bodrogu. Celkom iné miesto, aké si pamätám spred 15 rokov. Vtedy sme kráčali po lúke a dostali sa k obrovskému kameňu. Ako sa neskôr dozvedám, stĺpik s určením bodu bol presťahovaný. Práve ku kostolíku, ktorý je najnižšie položenou sakrálnou stavbou na Slovensku.




V tomto dome žije 12 labutí a 2 chrty
O Borši písal Andrzej Stasiuk v Ceste do Babadagu. Vždy tam chcel odbočiť a pozrieť si rodisko Rákócziho. Zatiaľ sa mu to nepodarilo... My sme mali Boršu po ceste a odbočili sme ku zrekonštruovanému kaštieľu. Atmosféra na mieste by potešila aj Stasiuka.
Práve prebiehalo hasičské cvičenie a z reprákov hrali nahlas vypalovačky. Na nádvorí sme sa dozvedeli, že podľa inventáru z roku 1638 žilo v kaštieli 12 labutí a 2 chrty. Keby obetujeme 15 €, mohli sme sa zabaviť v escape room alebo si vyskúšať virtuálnu realitu, pri ktorej sa hráči premenia na pomocníkov pri pôrode Rákócziho. My sme si ale spravili prechádzku do priľahlého Boršianskeho lesa, ktorá končila pri hasičskej penovej párty pre deti.




Cestujem so šialenou predstavou spustenej ruky
Z Borše je to len na skok do maďarského mesta Sátoraljaújhely (alebo tiež Nové Mesto pod Šiatrom). Ako bonus si môžeme obzrieť cestou Varehaland a pumpu Agent 007. V sobotu na obed je v Sátoraljaújhely celkom prázdno, aj v reštaurácii, kde si dávame pizzu.
Na pešej zóne prechádzame okolo pamätnej tabule venovanej Franzovi Kafkovi, ktorý 24. apríla 1915 prenocoval v hoteli Lovecký roh. Kafka sprevádzal sestru na ceste do Michaloviec, kde bol jej manžel na vojenskom cvičení. Zo Sátoraljaújhely napísal Franz dokonca pohľadnicu snúbenici: Srdečné pozdravy. Aj keď dôjde iba časť týchto lístkov, všetky majú rovnaký zmysel. Cestujem so šialenou predstavou spustenej ruky, ktorú dvíham a bozkávam.




V pivniciach v Tokaji
Keď už sme boli v Tokaji, bola by škoda vynechať vínnu turistiku. Trasu sme zvolili klasickú: Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa a na záver degustácia. Z ponuky tufových pivníc sme si vybrali tie u Ostrožoviča. 80 000 litrov zrejúceho vína stráži socha kráľa Bela IV. a pre nás vinárov-amatérov bol tento priestor veľký zážitok. Rovnako ako vína, ktoré sme mali možnosť ochutnať.




VÝCHO_O_LOVENSKÉ _ÚZEU_ KO___E
V nedeľu poobede na hraničnom prechode Vyšné Nemecké nečaká žiadne auto. Vynárajú sa mi spomienky na kontroly, keď sme tam v aute alebo autobuse čakali na ceste do Užhorodu. Teraz stojí na parkovisku jedno auto a pri ňom fajčí pani. Do reštaurácie Enar prichádzajú chalani z dediny na bajkoch. Nakuknem do reštaurácie, nikde nikto, ani obsluha. Za plotom si ešte všímam monument s nápisom Východoslovenské múzeum Košice. Prečo tu je, netuším.




POZOR! Štátna hranica
Na internete sme sa dočítali, že v Lekárovciach vzniklo múzeum pašovania a prevádzania Na Čiare. Volali sme ohľadom prehliadky, ale nedalo sa; múzeum ešte nie je dokončené. Zato funguje kaviareň Na Čiare, kde sa možno občerstviť a pozrieť si jeden z exponátov múzea - ukrajinské lietadlo, ktoré malo slúžiť na pašovanie cigariet. Pár dní po návšteve kaviarne nás čakalo prekvapenie. Pán, ktorý rieši projekt Na čiare je členom strany Princíp a reklamu mu robí aj Zomri.




Váš domov mimo domova
Koncom 90. rokov sme boli na Zemplínskej Šírave osláviť nový rok. Striedavo sme sa korčuľovali na zamrznutej nádrži alebo plávali v hotelovom bazéne. Ako to na Medvedej hore vyzerá teraz? Z bazéna a hotela sa stáva ruina. Akurát nad vstupnými dverami nás vítal nápis Váš domov mimo domova.