Ked mam nedostatok heroinu a citim sa fakt zle (psychicky), nastupuje depresia, uplne sa do nej ponorim, zacnem rozmyslat nad tym, co bude, ked uz nebudem, dostavam sa v mojej mysli do inej reality, okolny svet prestavam vnimat a som hlboko ponoreny. Plavam a nevnimam ani to, ze by som sa mal aj vynorit a nadychnut, pravidla v normalnom svete u mna uz nefunguju a vtedy mi zacina byt lepsie, ked uz necitim, ze sa okolo mna nieco deje. Som to len ja voci mojim myslienkam, aj ked niekedy po chvili zacnem rozmyslat nad tym, ze by som ich najradsej zabil, zmazal, vystrelil si ich z hlavy.
Najlepsie sa citim v mojom svete, v mojej vlastnej realite. Najhorsie je, ked ma niekto vyrusi a moje zmysli zase zacnu vnimat okolny svet a ja si zacnem uvedomovat, ze mi nieco chyba, znovu nastupuje depresia.
Takto to prezivam ja, ked nemam heroin. Dufam, ze som to spravne pochopil. :)