Bolka — smutné stropy
LOM21

Bola raz jedna izba a v tej izbe žil Bolka. Vlastne tých izieb bolo viac, ale všetky mali jednu vec spoločnú, ich steny sa neustále pohybovali. Najrýchlejšie sa pohyboval strop. Raz mu už už rozpučil všetky vnútornosti, inokedy bol tak vysoko, že mu išlo rozstreliť pľúca nekonečnou úzkosťou. Občas sa to zastavilo a bolo chvíľu dobre, také uvoľňujúce bezpečie pred dažďom tam vonku, v mokrých štvrtiach.

Smutné stropy sú obhliadkou týchto izieb. Odvážnym emo pohľadom späť. Zachytávajú niekoľko rokov v živote zvukového stokára, podvracača experimentálnej hudby a milovníka kúpeľného lifestylu. Sú biografickým debutom, závratným vertigom, ktoré vás zavinie mellotronovými vibráciami a už vás nepustí. Stanete sa svedkami tých najosobnejších vzplanutí, postelných scén, každodenných radostí a roztomilých trápností, ktoré by inak ostali zamknuté v nevykurovanom holobyte. Budete doslova cítiť Bolkov dych na svojej tvári zaliatej studeným potom. Bolka bude vaším vykurovacím telesom.



Precízny zvukový dizajn sa tu mixuje s poéziou, odkazmi na slovenský rap, populárne hity, ľudovky a rôzne okrajové výstrednosti z dejín československého umenia. Je to experimentálny pop, ktorého vzletnosť a existenčný smútok nie je možné od seba oddeliť. Je tu aj štipka Bolkovej performatívnej rafinovanosti, taktiky, ktorú odkukal z divadelného prostredia. O záverečné zaklínacie formulky a výsledný tvar albumu sa postaral zvukový čarodej a dlhoročný člen kolektívu LOM, ::.:

Smutné stropy sú pre všetkých, ktorí a ktoré chcú odhaliť ako znie new weird slovakia, kde však weird nesie potenciál rozvratu “normálnosti”. Potrebujú konečne počuť glitch, ktorý sa neberie vážne a tým pádom je vážny. Premýšľajú ako by sa čítal a znel Perecov “Un homme qui dort”, keby v ňom vystupoval Bolka a robil by k nemu aj soundtrack. A nakoniec túžia po trape s valčíkovým rytmom na pozadí východoeurópskej love story.

Svet, párty, krv. Stropovaniu zdar!