Prvého šiesty som zistil zaujímavú vec - som š?astný.
Čo je na tom také čudné? Nuž asi to, že naozaj v takomto stave neeuforického dlhotrvajúceho š?astia som nebol asi 3 roky. Či to už nejakou to psychickou chorobou, či to len nejakým tým neš?astím v živote... Každopádne SOM.
Heh, človek by si povedal, že po všetkom tom čo sa za poslednú dobu udialo by to tak by? nemalo, ale inými slovami - jebal to pes.

"Čau, a ty si kokot" bola veta včerajšieho večere, kedy som kráčal s poloopitou in.this.world po meste a ona takto pozdravila dvojicu známych. Neviem ako vám poda? situáciu, ktorá vyplývala zo včerjašieho večera, no každopádne som mal problém sa dosta? domov bez bolestí brucha - zo smiechu len tak podotknem. Veď, keď si š?astný mávaj plutvami!!! ;)

Čo všetko sa vlastne mohlo udia?, aké sú dôvody mojho š?astia? To sa pýtam sám seba už pár dní, kedy si to vlastne uvedomujem. Nemám pocit, že to je hlboké preniknutie do právd viery, života, vesmíru a vôbec (a určite v tom nemajú prsty ani upgradeované babylonské rybičky a ani minuloštvrtkový pomaturitný pangalaktický megacloumák v dune z ktorého som vytriezvel niekedy minulý víkend...), bude to skôr takým uvedomením si svojej existencie.
Hovorím si "Blbec, načo sa zaoberáš nejakými vecami tak dlho, načo ?a tak serú..." Odpoveď nájdem v sebe - lebo nemám čo robi?. A tak si veľmi rád vytvorím problém a potom ho rozoberám... Teraz to nutkanie odchádza. Prečo? Neviem. Od novembra som ľúbil. Dos? ma to ranilo, dos? mi to ublížilo, dos?...a dos?. O tom sme sa tu narozprávali, o tom sme spolu pokecali už vééééľa krát. Toto je už za mnou, človek nemôže ani od tej lásky očakáva? všetko. Podarilo sa mi i dva krát sa zaľúbi?. Jedno z toho prešlo, druhé prejde tiež za pár dní, a tak mi ostáva ten "zaľúbený" pocit :) Ten sa mi v priemere vynorí raz za dva mesiace a ďalej ho nechám existova? vo víre myšlienok... I som šiel chvíľu so ženou ktorú milujem už dos? veľa rôčkov, a bolo to pekné. Zistil som, že už ju nebudem stretáva? cez pracovné dni, poplakal som si, a bolo to preč. Tieto veci, napriek všetkému vlastne smutné, ma priviedli trošku ku š?astiu. Všetko je z ničoho nič v tomto obore vporiadku, zaobera? sa tým už nemá zmysel a...
...a ja si kráčam pekne, pomaly ďalej.

Škoda ze veľa mojich "kamarátov" sa tak nejaví akoby som chcel. Nevadí. Dostal som sa do nostalgického stavu adekvátneho k stavu asi pred 4 rokmi. Vadí? Nie. Bol som vtedy síce decko, vtedy som ovšem začal i naozaj Ži?. Mám pocit z tej nostalgie, že sa mi po dlhej dobre navrátilo svoje ja. Nie, neodpustil som si doteraz veci, ktoré som vtedy spôsobil, ale mám z toho pocit ako-takej plnosti. Som rád, že keď si teraz niečo z toho obdobia pustím, že som rád :)
(toto je pre ID ach) Svoju zásluhu má na tom iste i Lost in Translation. Neviem akým záhadným spôsobom ma ten film oslovil, ale som veĺmi rád že sa Sofia o to postarala. Pri ňom som si to tak začal celé dáva? dokopy.
A teraz ma moja nostalgia trošku napĺňa. Konečne som si dovolil poriadne rekapitulova? a poveda? si "Kokot, s tým prestaň a to rob!" a mohol sa znova radova?.

Za ten týždeň od toho 1.6. sa mi toho veľa poš?astilo. Vytešujem sa z novej dvd napalovačky, ktorá je síce čiste materiálna záležitos?, ale niekedy chýba málo ku š?astiu. Som rád z nového cd Davida Graya a Feeder ktorým som sa odmenil za maturitu. Veľmi ma potešial ochota, už teraz snáď kamarátov tu z kyberie, ktorí so mnou sčasti ostali v tých sračkách (kde sa na mňa moji "kamaráti" vysrali...) a ktorí ma v tom čase potešili (že zixo :). Užasol som nad mojím nasadením v škole, a hlavne, v robote - prišli peniažky a tak som nadobudol i istotu do života. Radujem sa z toho, že som spoznal pár nových ľudí, a keď som ich i predtým poznal, tak teraz ich poznám viac (in.this.world). Nový človiečk ma jeden veľmi potešil, moja slová by sa dali aplikova? z jej denníku, a tak sa opakova? nebudem, ale som z toho celého rád (dík galthea). I tak triviálne veci ako marjanova návšteva na mojej mature z náboženstva ma veľmi potešila. Koník mi minule ďakoval v denníku za to, že som mu napísal na narodeniny smsku. Čo bolo na tom také čudné? Som rád ale že ho to potešilo... Júúúj ľudkovia, veď ja vám ani nedokážem sem všetko rozpísa?!

Je to zaujímavé sledova?, že som bez problémov š?astný. Nikolik by vám vedela porozpráva?, aké bolo pre mňa problematické vychutna? si š?astie.
A teraz? Teraz ma nič neobmedzuje a i keď hej, tak mi to je akosi jedno, lebo sa to dá akceptova?.

Opitá in this world, ale i triezva ma rozosmiala tento týždeň tak, ako som sa uz 3/4 roka nesmial. Hlavne že som sa smial :)

Prestávam používa? tri bodky za vetou, pretože vety už sú ukončené, už nemajú kam pokračova?, už nemajú druhý význam. A to je dobré, lebo znova dokáže napísa? to čo xem poveda?. I to bok problém môjho srdca, no teraz to ide akosi fuč :)

Obzerám sa na denníky ktoré som písal, pozerám na denníky ktoré tu sú napísané a nie je mi smutno. Som len sklamaný. Tak ako ma včera sklamal ferlinghetti, tak zis?ujem, že ľudia sa radi trápia (viď moja maličkos?). Alebo aspoň radi trápia. Škoda že väčšina blogov je o tom istom, možno v inom pohlavnom/situačnom prevedení ale s tou istou problematikou. Potešia veci ako pavkin denník o meste nad ránom.
Ja vás len prosím - nesmutnejte! A to hovorím ja, človek pomaly tri roky v depresii... Nemôžem vám poveda? že život je krásny, to by som začal klama? i sám seba, ale viem len to, že to celé je len hra a tak sa s ňou hrajte! :) Unbook fór depresií, plakania atď... Zistil som, že netreba ma? celodennú náplň aby človek bol š?astný. Nemusí by? všetko perfektné (dík sabotage187).


A čo som vám tu chcel vlastne poda?? Ani neviem.

Len sa radujte aspoň raz za čas so mnou a budem sa usmieva? :)