total descendants::6 total children::4 20 ❤️ |
hellos, v decembri som sem pisal tento post, hladajuc nejaky druh rady pomoci alebo podobnych veci. mozno to niekomu pomoze a bude niekoho zaujimat, najma ak bojujete s podobnym problemom. imunor mi nakoniec fungoval v rozpati 3-4 dni od vzatia davky. potom, ako som ho dobral som sa citil so-so, zacal som sa trochu viac hybat a vratilo sa mi to znovu uplne naplno po malom pokuse o cyklisticke cardio. musel som kvoli tomu zrusit polrok planovany trip do US, co len nadalej prehlbilo moju agoniu. zmenil som svoju konspiracnu dr za normalneho cloveka, dostal som sa k super neurologicke na bezrucovej (paradna klinika!) a ta mi sfleku po par vetach napisala diagnozu CFS - Chronic fatigue syndrome. Predpisala mi par liekov a dalsich vysetreni, ale to, co mi pomohlo viac bolo, ze to vobec niekto bral vazne. anyways, do konca feb sa viac menej nic nemenilo a bol to klasicky vzorec. nasledne som ochorel asi na klasicku chripku, v noci trochu teplota (do 38), vela sopliku a dalsich veci. Bola to prva "hmatatelna" choroba odkedy som mal covid (koniec maja 2022) a ja som sa z nej... tesil. tesil, lebo symptomy prisli a odisli a dalo sa to normalne trackovat. co sa ale po tomto zmenilo bolo, ze som sa zacal citit objektivne lepsie. pomaly mi zacala miznut unava a fyzicka aktivita mi robila menej a menej problemov. predlzil som prechadzky so psom, zacal cvicit doma nejaku lahku kalisteniku a v poslednych dvoch tyzdnoch som si dal aj normalne treningy (do Feb som chodil iba ucit ked sa mi dalo). pocasie mi uz nerobi problem, trochu vetrika ma nedownuje na 3 dni a citim sa normalne zdravy. pocas remisie long covidu/CFS som sa aj v tom najlepsom nikdy necitil zdravy na 100%, iba tak na 90% - stale mate pocit, ze nieco nie je okej. Tazko sa to popisuje, ale je to akoby ten stav, ked sa zotavujete z choroby a sice uz nemate teplotu, ale viete, ze nieco nie je v poriadku. Tazko povedat, co moze nakoniec za zlepsenie - mozno to je len cas, mozno to je len postupne navysenie aktivit, mozno sa na tom podielala posledna choroba, ktora ma teplotou "vypalila". kazdopadne, tato hrozna vec trvala vyse polrok a ku koncu to uz bolo na hranici psychickeho zvladania. to, co ma chranilo od upadnutia do depky bolo asi neustale zamestnavanie mozgu nejakou aktivitou. uz dufam, ze nikdy nezazijem nic podobne - problem sa sustredit, konstantna unava, problemy s pamatou, brain fog, prakticka nemoznost robit fyzicke aktivity bez nasledkov a nejasne vyhliadky buducnosti... fucking covid. |
| |||||||||||||||||||||||