Odkedy deti podrástli a nedá sa im merať rýchlobežkou v zadku, tak už ani nemeriam, tie odchýlky pod pazuchou sú také, že to nemá význam, proste rukou a ústami zistím, že treba zraziť teplotu, tak to spravím a nešpekulujem, či má 38,5 alebo 39,3. A vidím to aj na očiach a na správaní, že treba zraziť, proste keď decko horí, neriešim meranie, zrážam teplotu.
Iné to samozrejme bolo, keď sme sa trápili s febrilnými kŕčmi, tam som počítala každý polstupeň - len opäť, vtedy som merala iba v zadku, tak som mala istotu. A tiež nehovorím o stavoch, keď to už vyzerá na hospitalizáciu, ofkorz.