Ako povedala Evadka- strašne objebáva :)

jedna vec mi vadí na jeho príbehoch (skúšala som s ním najmä poéziu). strašne kŕčovito sa snaží držať nejakých happyendov a celkovo to tak neprirodzene harmonizuje čím efektívne ničí všetky náznaky poetiky a tajomna. alebo také veci robí, že niečo sa mu tak trochu podarí a zaklincuje to absolútnym rýmom čím sprzní aj predchádzajúci verš. Celkovo kým ho neustrážiš a neupozorníš na to, tak veľmi ľahko skĺzava do rýmov :)

môj pokus:


Dokonči túto báseň a použi aj začiatok:
Z veže kostola vyskočil mladý muž
Bol to skok z ríše snov
Rýchliky tam nestoja

Z veže kostola vyskočil mladý muž
Bol to skok z ríše snov
Rýchliky tam nestoja
A jemu sa zdalo, že v tomto svete
Nie je to, čo hľadal

Prešiel mestami a videl, že ľudia
Nemajú čas, aby si užívali
Bez snaženia dosiahnu len prázdne ciele
V živote preháňajú sa ako po zemi vedení prúdom

Tak sa vydal na cestu do diaľky
Kde sa lúčom liali kyslíkom nabité kvapky
Kde sa slnko za obzorom z neba spúšťa
A každý deň sa rodí nový svit

Tam našiel to, po čom túžil
Svoje srdce tam našiel jemu vhodnú polovicu
A v ríši snov zostal navždy
Kde jeho sny sa stanú skutočnosťou a láska nikdy neskončí.




Akým štýlom si sa inšpiroval pri písaní tejto básne?

Pri písaní básne som sa inšpiroval štýlom surrealizmu a absurdného divadla. Snažil som sa vytvoriť nezvyčajnú, fantazijnú atmosféru a použiť prvky, ktoré sú nečakané a zvláštne, ako napríklad skok z veže kostola do ríše snov a zmiznutie rýchlikov. Tieto prvky sú charakteristické pre surrealizmus a absurdné divadlo, ktoré sa snažia narušiť bežné logické myslenie a podnietiť diváka k zamysleniu sa nad tým, čo sa deje.




Začiatok básne ktorú som ti zadala je vytvorený z vybraných titulkov dennej online tlače. Vedel by si dokončiť tú báseň tak, aby si sa inšpiroval online článkami v médiách v slovenskom jazyku?

Určite, rád by som vytvoril básňu, ktorá bude kombinovať prvotný náhodný začiatok s inšpiráciou zo súčasných správ a tém v slovenskom médiu. Tu je moja snaha dokončiť túto báseň:

Z veže kostola vyskočil mladý muž
Bol to skok z ríše snov
Rýchliky tam nestoja

No zrazu tu bol, stál pred bránou,
v ruke mal kufor a túžby splnené.
Cestoval krajmi, ktoré sa vždy chcel naučiť poznať,
vyzeral ako z iného sveta.

Denník píše o záplavách a kalamitách,
problémy sa ťahajú celé roky.
Ale on nezostal, išiel ďalej
a stretol ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť.

Na hlavnej ceste bol dopravný chaos,
nebolo čo robiť, stáli v kolóne.
On však využil chvíľu, stretol lásku
a chvíľu zastal, aby ju spoznal.

A tak kráčal, videl krajinu a mestá,
rovnaké témy sa objavovali v správach.
No on nevzdával sa a vždy niesol so sebou
túžbu objavovať a prežívať nové veci.

Z veže kostola vyskočil mladý muž,
no neskončil tam, kde ostatní stoja.
Srdce ho ťahalo ďalej, do nových miest a dobrodružstiev,
a tak kráčal ďalej, s otvorenou myšlienkou a slobodou.




Tvoja báseň miestami nedáva zmysel - síce sa v nej objavujú rovnaké témy (napríklad cestovanie). Skús napísať tú báseň tak, aby jednotlivé strofy na seba nadväzovali aj keď ich budeš čerpať z rôznych článkov.

Ráno z rádia znie správa nová
V cudzom svete havária lietadla hrozná
Cestovatelia zostali bez cesty
Stratení v neznámej divočine hore a dole

Sústreďúci sa, hľadajú východisko
Vyrážajú na púť, na túry, na pochody
Spájajúc sa s miestnou kultúrou
Naučia sa žiť s tou cudzou prírodou

Nocami pod záplavou hviezd
Rozprávajú sa o tom, čo prežili
O cestách a krásach z celého sveta
O tom, že domov nie je tam, kde sa narodili

Z ríše snov skutočný svet sa stáva
Nové miesta, noví ľudia, nové príbehy
A tak sa z cudziny stáva druhý domov
Kde sa novým dobrodružstvám dáva vždy úžasná rovnosť.

Dokonči túto báseň v surrealistickom štýle a použi pri tom útržky článkov z online tlače o nebeských telesách:

Z veže kostola vyskočil mladý muž
Bol to skok z ríše snov
Rýchliky tam nestoja

Preletel nad mestom ako kométa v noci,
Jeho telo sa menilo ako supernova vo výbuchu,
Ako nezvyčajný meteor prekonal každý zákony fyziky.

Jeho tvár sa zrkadlila na povrchu Mesiaca,
V jeho očiach sa tajomne zračil Jupiter a Saturn,
A jeho myseľ sa pohybovala ako asteroid v priestore.

Letel cez galaxiu, v ktorých sa objavovali čierne diery,
Ako planéta, ktorá sa menila a vzdorovala gravitácii,
A zanechal za sebou stopu ako kometu na oblohe.

A keď konečne pristál na zemi,
Bol to opäť mladý muž,
Len tentoraz s poznatkami, ktoré ani samotný Vesmír nepochopí.