Viem si predstaviť že na vojne sa vytvoria priateľstvá, ale to sa u mňa rovnako stalo aj na internáte na škole - na jednej škole iba také biedne priateľstvá a skôr negatíva, a na druhej škole príjemné spomienky a fajn priateľstvá.

Asi na takéto niečo tí chlapi spomínajú. Tí dvaja čo na vojne neboli iba viedli krčmové reči, takže ich argument môžeš zmiesť zo stola.

Ja osobne som na vojenskej službe nebol, bol som vyradený. Kamarát čo tam bol hovoril že pár krát šaškovali na cvičisku a potom robil pri kúrení kde iba celé dni ležali a jedli chleba a priberali.

Skús sa pozrieť k tým chlapom domov, či ich to naučilo poriadku, zodpovednosti, samostatnosti, všetkých -.

Negatíva vojenskej služby (tej kedysi):
- dva roky zabité, väčšina času sa nič nerobilo a nič sa neučili
- učíš sa absolútnej poslušnosti, tú chcú iba niektorí (tí čo teraz nastupujú k armáde) a pre zvyšok je to odporné
- si ako vo väzení
- zvýšený výskyt šikany a samovrážd
- učenie riešenia vecí silou, čisto chalanský kolektív, rozvíjanie machizmu

Chýbajúce, čomu ich tam istotne neučia, a podľa mňa patrí k "samostatnosti":
- starostlivosti o domácnosť
- vybavovanie na úradoch
- komunikácia v spoločnosti, komunikácia v teame, riešenie konfliktov (a nie iba poslúchanie a krik)
- starostlivosť o deti, komunikácia s deťmi
- partnerské vzťahy


sidenote: Ak by si chcel svoje dieťa niečomu takto nasilu naučiť, tak ho môžeš poslať (povedzme vo veku 16-18 rokov) do polepšovne (pasťák, reedukačné centrum). To slúži na to, ak rodič zlyhal vo výchove dietaťa a dieťa sa nevie správať "korektne". Tam sa učia žiť v spoločnosti. Ale je to o tom, že rodič zlyhal vo výchove.