je to zvlastne. rok 2021 som koncil s myslienkou, ze to bol najhorsi rok v mojom zivote. zdravotne problemy v rodine, vynutene stahovanie, kopec neocakavanych udalosti, ktore sa nakopili a zvladol som ich ani neviem ako. dnes si hovorim, aky to bol v pohode rok. to, co som musel od leta absolvovat neprajem naozaj nikomu. v maji spolocna hypoteka, nehnutelnost, v juni po deviatich rokoch rozchod a podvod, jul a august boli mesiace s kopou zazitkov ale minimom spomienok a sober september bola najlepsia vec, co som urobil. presun hypo na inu nehnutelnost, predaj starej, kupa novej, vyplatenie ex, prepisy, riesicky, popri tom praca a pretrvavajuci smutok. a dnes, dnes mam novy byt, vyriesene veci, novu znamost, ktorej sa prirodzene bojim a zivot, ktory mi ukazuje, ze az kym clovek nie je donuteny byt silny, nevie aky silny naozaj je. rad by som povedal, ze uz ma nebavi byt smutny, ale to nie som ja. skor som sa naucil neutapat sa, prijmat sa aj smutneho a drzat sa aktualne Myiazakiho myslienky, ze zmyslom zivota je zit. stale som to ja, chalan, ktory sa rozciti pri oblubenej pesnicke a ktoreho nasere pre ineho nezmysel, ale teraz toho chalana uz mam radsej a akceptujem ho takeho, aky je.
https://youtu.be/0fqB4v8fPx0