Mal by som otázku:

Medzi skokom do hlbín duše zprostredkovaným užitím LSD
/ktorý može by? podobný k idiopatickej schizofrénii/
s očakávanou remisiou
/ku ktorej však nie vždy dojde/
a mystickou skúsenos?ou je nesporne paralela.
/vid. všetky možne knihy ktoré tu uvádza Kamar/

Prežitky sú často identické a objavujú sa v nich mytologické a archetypálne obrazy.
Mystik vstupi do tohto sveta a zistí že pláva, lebo má k plávasniu určité dispozície a krok za krokom nasleduje kroky rádu svojho majstra.
Schizofrenik je naproti tomu sám, bez pomoci a talentu. Má nejakú nádej na záchranu? Chytí sa vobec ak mu niekto hodi zachranné koleso? Spozná ho vobec?

Ide mi o to, že mám neprekonateľný pocit pri čítaní zážitkov s LSD a
popismi svetcov roznych nabozenstie, že sice korelujú v mytologických
obrazoch, ale jeden z nich pláva a druhý sa v tom svete topí v tom istom oceáne blaženosti.