11.10.2022-20:59:24 :: Remember, remember, the velvet November


node:	11.10.2022-20:59:24
template:	4
parent:	Covid-19 / Novel Coronavirus (2019-nCoV)
owner:	RataFuck von Plachta
viewed by:
created:	11.10.2022 - 20:59:24
updated:	11.10.2022 - 21:00:37

cwbe coordinatez:
101
8333809
8837211
8703087
9009263

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Epidemiologička Bražinová: Pandémia sa ešte neskončila, počet nakazených rastie (+ video)
Veronika Folentová
https://dennikn.sk/3049203/epidemiologicka-brazinova-pandemia-sa-este-neskoncila-pocet-nakazenych-rastie-video/?ref=tit

000001010833380908837211087030870900926309009264

Epidemiologička Bražinová: Pandémia sa ešte neskončila, počet nakazených rastie (+ video)

Epidemiologička Alexandra Bražinová pripravuje veľký populačný prieskum o duševnom zdraví na Slovensku. To sa počas covidu výrazne zhoršilo.

Epidemiologička Alexandra Bražinová v rozhovore hovorí o tom, aký vývoj covidu očakáva,

či sa budeme každý rok očkovať na covid,
či sa vrátia protiepidemické opatrenia,
o pripravovanom prieskume o duševnom zdraví na Slovensku,
o tom, ako pomôcť znížiť počet ľudí závislých od alkoholu.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský prednedávnom v Markíze povedal, že pandémia covidu sa už skončila. Súhlasíte?

Nie, pandémia covid-19 sa nanešťastie ešte neskončila. Pri všetkej úcte k pánovi ministrovi, pandémiu vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia a bude to ona, kto vyhlási, keď sa pandémia naozaj skončí. To, že sa neskončila, vidíme aj na Slovensku, máme okolo seba ľudí chorých, hospitalizovaných a na covid stále ľudia aj umierajú. Vidíme to aj v okolí, v Európe aj inde vo svete. Sú krajiny, kde je terajšia jesenná vlna na vzostupe.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Obávate sa, že sa pandémia covidu ešte vráti vo forme lockdownov a veľkých obmedzení?

Je to veľmi ťažké predpovedať. Ani si netrúfnem povedať, či to naozaj už nezažijeme alebo sa to vráti. Závisí to od viacerých vecí. Ak vývoj pôjde ako doteraz, tak by sme to zažiť nemali. Omikronová vlna je miernejšia, lebo tak nezaťažuje zdravotnícky systém, najmä nemocnice. Napriek tomu, že tu je stále veľa chorých, zvládame to za bežnej prevádzky fungovania spoločnosti. Ale ako som povedala, ak sa nestane niečo nepredvídané. Napríklad, že sa objaví nový variant alebo subvariant omikronu, ktorý by zamiešal kartami a skrýval sa pred imunitou odpoveďou, ktorú ako spoločnosť máme vybudovanú. Ale zatiaľ to tak nevyzerá.

Môže prísť niečo, čo nečakáme?

Nedá sa to predpovedať, lebo nás počas pandémie vírus SARS-CoV-2 niekoľkokrát prekvapil. Na začiatku sme nepredpokladali taký dramatický vývoj, ako nakoniec bol. Vylúčiť to nemôžeme. Aj teraz tu máme subvarianty variantu omikron, ktoré dominujú, momentálne to je subvariant BA.4. a BA.5., ten druhý je dominujúci, ale vírus stále mutuje. Na Slovensku aj v iných krajinách pozorujeme množstvo ďalších subvariantov a čakáme, či sa niektorý presadí, či napríklad vytlačí BA.5., a potom budeme sledovať, ako sa správa, nakoľko reaguje na imunitu po očkovaní a prekonaní. Je tam veľa nejasností a nezávisí to od nás. Alebo presnejšie, závisí to do tej miery, že keby sme boli teraz všetci zaočkovaní, šírenie zastavíme, ale vieme, že je to nereálne.

Video: Epidemiologička Bražinová: Pandémia sa ešte neskončila, počet nakazených rastie
(Autorky: Martina Koník, Veronika Folentová)

Momentálne prebieha očkovanie druhou posilňujúcou dávkou. Záujem už nie je veľmi vysoký. Treba sa dať zaočkovať?

Áno. Máme k dispozícii vakcíny, ktoré sú upravené na variant omikron. Je to takzvaná bivalentná vakcína, to znamená, že v sebe obsahuje časť mRNA pôvodného vírusu aj časť omikronového variantu. Je dobré, aby sa dal zaočkovať každý, kto nie je imunitne chránený. Dôležité a niekedy aj ťažké je zvážiť si mieru rizika – či som ešte chránená, alebo nie. Základné pravidlo je, že keď mal niekto poslednú dávku očkovania pred viac ako polrokom alebo ak prekonal ochorenie pred viac ako pol rokom, je rozumné, aby sa dal zaočkovať.

Hlavný dôvod je, že variant omikron sa veľmi rýchlo šíri, veľmi rýchlo sa človek nakazí. Predpokladám, že každý má vo svojom okolí niekoho, kto je teraz chorý, alebo bol chorý prednedávnom, alebo sa sám nakazil. Preto je rozumné dať sa zaočkovať, lebo na Slovensku počty prípadov aj hospitalizácií stúpajú. V najbližších týždňoch a mesiacoch sa vírus bude ešte šíriť. Posledné subvarianty variantu omikron sú miernejšie, ale stále to neznamená, že to je bežné prechladnutie. Veľa ľudí končí v nemocniciach. Vakcínou vieme ťažkému priebehu zabrániť.

Zaočkovali ste sa už druhou posilňujúcou dávkou?

Prekonala som covid-19 začiatkom júla. Určite sa v najbližšom období dám zaočkovať. Povedala som, že pol roka je lehota ochrany – to je však veľmi hrubý odhad, po akom čase by sa mal dať človek zaočkovať. Druhú posilňujúcu dávku si však môže dať človek už po troch mesiacoch od prekonania ochorenia alebo po troch mesiacoch od poslednej dávky. Je to posilňujúca dávka, označuje sa za prvú alebo druhú, znamená to, že si ju môže dať človek, ktorý mal predtým tri dávky vakcíny, ale aj ten, kto mal len dve dávky.

Prichádzame do obdobia, keď ľudia, ktorí dostali tretiu dávku, už strácajú imunitu, rovnako tak ľudia, ktorí covid prekonali. Ako na nás doľahne, že je teraz obdobie, keď tu bude veľa ľudí bez posilňujúcich dávok? Zažijeme ešte vážny nárast hospitalizácií či počtu infikovaných?

Nemusím ani veľmi špekulovať, ako to bude, stačí sa pozrieť, ako sú na tom iné krajiny – Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, kde je vlna na vzostupe. Stúpajú tam počty infikovaných aj hospitalizovaných. To sú krajiny, ktoré mali vyššiu mieru zaočkovanosti ako my, ale očkovali rýchlejšie a skôr. Vidno, že faktor imunitnej ochrany po očkovaní sa po určitom čase oslabuje. S veľkou pravdepodobnosťou sú na tom horšie, lebo už majú veľa ľudí, ktorí majú imunitnú odpoveď po očkovaní slabšiu. U nás bude s veľkou pravdepodobnosťou priebeh podobný. Slabnutie imunitnej ochrany je jeden faktor.

Foto N – Tomáš Benedikovič
A druhý?

Druhý je, že prichádza chladnejšie počasie, ľudia sú viac vnútri, skončilo sa leto, začala sa škola, všetci sa vrátili z dovoleniek, viac sa stretávame v interiéri, čo je živná pôda pre šírenie vírusu. Šírenie tu je a v najbližších týždňoch a mesiacoch bude ešte viac infikovaných. Čím viac bude nakazených, tým viac ľudí bude v nemocnici, lebo sa infikujú aj tí, ktorí majú chronické ochorenia alebo sú to starší ľudia, ktorí patria medzi rizikové skupiny s vážnejším s priebehom. Bude tak stúpať aj počet hospitalizácií. Teraz v októbri sme na tom z pohľadu hospitalizácií horšie, ako sme boli v auguste. Zhruba od septembra miera hospitalizácií klesala, teraz je na vzostupe. Na tom vidíme, že pandémia tu stále je a dochádza zatiaľ k miernemu, ale citeľnému vzostupu.

Predpokladáte, že prídu ešte nejaké opatrenia? U nás okrem zdravotníckych zariadení – teda ambulancií, lekární či nemocníc – nie sú povinné ani rúška. Niektoré krajiny ich majú povinné napríklad v hromadnej doprave. Malo by sa to vrátiť?

Áno, ak budú počty infikovaných narastať, budú sa plniť nemocnice a bude veľa ľudí vypadávať z pracovného procesu, lebo budú chorí. Vtedy je prvé a logické opatrenie, ktoré je aj najjednoduchšie, zavedenie povinného nosenia respirátorov vo verejných priestoroch. Aj my na lekárskej fakulte sme dali zatiaľ ako odporúčanie nosiť respirátor počas výučby. Zatiaľ to nie je povinné. Ale ak prídu opatrenia, toto bude jedno z prvých a je pravdepodobné, že to príde.

U politikov vidno menšiu ochotu prijímať opatrenia, badáme aj únavu v spoločnosti. Bude ešte odvaha prijímať nepopulárne obmedzenia alebo to bude skôr na individuálnom rozhodnutí ľudí?

Veľmi ťažko sa mi odhaduje, či na to bude odvaha. Je to na politikoch a tých, čo rozhodnutia prijímajú. Ale je možné, že situácia bude taká nepriaznivá, že sa prijme rozumné rozhodnutie. Aj keď v tomto je to veľmi ťažké predpokladať.

Ak chce niekto cestovať v októbri či novembri, mal by sa obávať, že niektoré krajiny prijmú obmedzenia?

Obávať sa niečoho vopred je zbytočné, ale treba sledovať situáciu a informácie z krajiny, kam chce vycestovať. Je veľmi pravdepodobné, že niektoré krajiny zavedú povinnosť respirátorov vo verejnej doprave či vo verejných priestoroch. Rovnako, že niektoré letecké spoločnosti zavedú povinnosť rúšok. Je to možné a šanca je vysoká. Dobré je sa zorientovať predtým, ako niekam idem, aby som vedela, aké sú tam povinnosti, aby ma nezaskočilo, že niekde treba napríklad negatívny test. Aj k tomu môže dôjsť. Obávať sa nemusíme, ale treba to sledovať.

Počas pandémie sme často počúvali, že sa s covidom musíme naučiť žiť. Už sme sa to naučili?

Neviem. Môžem hovoriť sama za seba. Celkom sme sa to ešte nenaučili. Stále je to výnimočná situácia, aj keď už trvá dlho. Všetci čakajú, že sa to raz skončí. Zrejme to bude iné, keď už nebudeme mať vyhlásenú pandémiu ani mimoriadnu situáciu, ktorú stále na Slovensku máme. A keď to prejde do fázy, že to budeme vnímať ako ktorékoľvek iné ochorenie. Často sa covid prirovnáva k chrípke – sledujeme situáciu, ale nerobíme opatrenia. Ale pravdepodobne život nebude ako pred pandémiou, niektoré veci zostanú.

Aké napríklad?

Napríklad v čase zvýšeného výskytu budú ľudia dobrovoľne nosiť respirátory či rúška vo verejných priestoroch. A budú obdobia, keď budú povinné.

Ostane aj očkovanie? Budeme sa tak ako pri chrípke každý rok pred sezónou očkovať?

To sa nedá predpovedať. Uvidíme, ako odznie táto vlna, či prídu ďalšie a ako sa bude vírus vyvíjať. A ako sa bude dariť vyvíjať nové vakcíny. Je to veľmi ťažké predpovedať. Jeden z viacerých scenárov je, že očkovanie bude pred ďalším obdobím minimálne odporúčané. Nemusí to byť také sezónne ako pri chrípke, kde vidíme jasnú sezónnosť od októbra do apríla. Covid-19 sa správa trochu inak a nevieme presne definovať, v ktorých časových obdobiach nás najviac zaťaží.

Počas covidu ste sa nebáli vyjadrovať do médií a hovoriť aj veci, ktoré ľudia nechceli počuť. Aj ste preto dostávali viaceré negatívne reakcie. Ako to dnes hodnotíte, ako sa vás to osobne dotklo? Urobili by ste to znova?

Určite áno. Robím svoju prácu – epidemiológiu a starostlivosť o zdravie verejnosti – a jej súčasťou je poskytovať informácie ľuďom, politikom a iným odborníkom o mojich zisteniach a názoroch. Považovala som to za samozrejmé. To, že to občas malo nepriaznivú spätnú väzbu, nebolo príjemné, ale dalo sa to prežiť. Viacerí moji kolegovia mali ešte horšie reakcie zo strany okolia. Tak som si povedala, že som na tom nebola tak zle. Určite by som to urobila znova. Bola to pre mňa a stále je obrovská škola. Sama som sa veľa naučila. A veľmi sebecky – z pozície epidemiologičky – musím povedať, že pozitívom pandémie je zviditeľnenie nášho vedného odboru – epidemiológie –, ale aj ďalších, ako sú infektológia a imunológia. Všetko zlé je na niečo dobré, tak minimálne v tomto to bolo dobré. Išla by som do toho znova s rovnakým nasadením.

Pýtam sa aj preto, lebo mnoho ľudí po covide hovorí, že sa ich duševné zdravie zhoršilo. Tento rozhovor nahrávame počas Svetového dňa duševného zdravia. Pripravujete výskum o duševnom zdraví na Slovensku, ktorý iniciovalo ministerstvo zdravotníctva. Prečo ho robíte vy ako epidemiologička?

Pandémia veľmi nepriaznivo ovplyvnila duševné zdravie celosvetovej populácie, na to máme mnoho dôkazov z viacerých štúdií. Zviditeľnila som sa možno počas covidu, lebo som vystupovala v médiách a informovala o epidemiologickej situácii, ale pred pandémiou som sa primárne venovala epidemiológii neprenosných, neinfekčných chorôb a v najväčšej miere epidemiológii duševného zdravia alebo duševných porúch, to bola moja oblasť. V posledných mesiacoch, keď sa epidemiologická situácia covidu zlepšila, som sa vrátila k tejto téme a teším sa, že mám viac času sa jej venovať. Je dlhodobo veľmi dôležitá, čo sa ukázalo aj počas pandémie. V minulosti som sa niekoľkokrát snažila realizovať takýto veľký populačný prieskum výskytu duševných porúch v slovenskej populácii.

Prečo je dôležitý?

Nevieme, ako na tom sme, čo sa týka duševného zdravia. Vieme, koľko ľudí sa lieči v systéme psychiatrickej starostlivosti, teda v ambulanciách a nemocniciach, ale to je len vrchol ľadovca. Medzi nami je veľa ľudí, ktorí majú príznaky rôznych duševných porúch, ale nevyužívajú žiadnu formu pomoci. Nemusí to byť len psychiatrická, máme tu aj iné možnosti – psychológiu, psychoterapiu, krízové linky či poradne. Nevieme, aký je celkový výskyt duševných porúch.

Dá sa to zistiť?

Dá. Veľmi sa teším, že nastala priaznivá situácia, keď sa z plánu obnovy pod záštitou ministerstva zdravotníctva ide takýto populačný prieskum urobiť. Oslovili ma, keďže vedeli, že som sa tejto téme venovala, a som členkou malej pracovnej skupiny. V rámci nej sme túto štúdiu pripravili a dúfam, že sa v najbližších mesiacoch bude realizovať.

Čo bude výsledok?

Touto epidemiologicko-populačnou štúdiou budeme sledovať na reprezentatívnej vzorke 3-tisíc respondentov výskyt najčastejších duševných porúch. Ide o depresívne a úzkostné poruchy, závislosť od alkoholu, mentálnu bulímiu a anorexiu. Budeme sledovať nielen výskyt, ale aj to, či ľudia, ktorí majú príznaky týchto porúch, využívajú nejakú formu služieb. Takto zistíme, ako sme na tom ako populácia z pohľadu duševného zdravia, a budeme sa vedieť porovnať s inými krajinami. Tiež budeme vidieť, ktoré populačné skupiny najviac nevyužívajú nejaké formy pomoci. Väčšina príznakov duševných porúch sťažuje človeku život, znižuje jeho kvalitu a existuje niekoľko úrovní pomoci, ktorá vie kvalitu života vrátiť. Je veľká škoda, keď sa človek, ktorý má duševné problémy, s nimi trápi sám a nevyužíva žiadnu z možností.

Ešte v roku 2017 ste v našom článku hovorili, že na Slovensku máme vysokú „medzeru v liečbe“, čo znamená, že máme veľké množstvo ľudí, ktorí trpia nejakou duševnou poruchou, no neliečia sa na ňu. Vychádzali ste zo svojho výskumu. Čo sa odvtedy zmenilo? Očakávate, že medzera bude ešte väčšia vinou nedostupnosti pomoci alebo preto, lebo sa o duševnom zdraví omnoho viac hovorí?

Zmenilo sa viac vecí. Hovorí sa o tom viac, čo je dobre. Počas pandémie sa viaceré organizácie, ktoré sa venujú pomoci ľuďom s duševnými problémami, zviditeľnili a zmohutneli. Za všetky spomeniem Ligu za duševné zdravie a IPčko ktoré veľmi narástlo a poskytuje pomoc cez konzultačné miesta, ale aj internetové a telefonické poradenstvo. Takisto Liga za duševné zdravie poskytuje poradenstvo pomocou krízovej linky. Pozitívom je, že sa o tom hovorí a je viac možností, nielen psychiatria, ktorej sa mnoho ľudí obáva, a tak nevyhľadá odborníka psychiatra len preto, lebo to je stále spojené so stigmou. Počas pandémie však nesmierne stúpol počet ľudí, ktorí majú duševné problémy. Všetko, čo sme zažívali – neistota, strach o zdravie a o život seba či blízkych, izolácia -, sa na duševnom zdraví podpísalo.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Z čoho vychádzate?

Takýto populačný prieskum zatiaľ nemáme, ale urobili sme viacero sond do duševného zdravia populácie. V lete 2021 sme robili prieskum s Ligou za duševné zdravie a zistili sme, že 20 percent populácie má úzkostné poruchy a 30 percent depresívne poruchy. Hovorím o stredne ťažkých až ťažkých poruchách. To sú príznaky, ktoré človeku výrazne sťažujú fungovanie. Nerobili sme takýto prieskum pred pandémiou, ale robili ho v porovnateľných krajinách, napríklad v Česku. Podľa ich údajov vidíme, že sa situácia výrazne zhoršila. Teraz ešte viac ľudí bude potrebovať nejakú formu pomoci s rôznymi formami duševnej krízy.

Je na to systém pripravený? Máme dostatočné kapacity?

Jedna z pozitívnych vecí je, že sa chystá reforma psychiatrickej starostlivosti. Objavujú sa aj ďalšie lastovičky – Liga za duševné zdravie prináša veľký program, ktorý je osvedčený z krajín ako Austrália, Spojené štáty americké, Veľká Británia. Volá sa prvá pomoc v duševnom zdraví. Budú to vyškolení laickí terénni „záchranári“, ktorí budú na laickej úrovni pomáhať ľuďom v ich okolí s duševnými problémami. Takýchto možností je vo svete veľa. Zatiaľ sa to deje na úrovni občianskych združení a aktivít. Bolo by dobré, keby na tom štát robil viac alebo by aspoň podporoval tých, čo sa snažia takéto aktivity priniesť a presadiť ich.

Čím to je, že to doteraz nemáme? Nemáme tu veľký prieskum, doteraz neboli chýbajúce kapacity témou, nehovorilo sa veľmi o tom, že máme veľký problém s duševným zdravím.

Duševnému zdraviu sa nepripisovala dôležitosť, lebo sme z pohľadu vlády či ministerstva mali akútnejšie problémy. Ak nemáme dostatok lekárov a sestier, prioritne sa rieši to a nie to, či je populácia duševne zdravá alebo nie. Hovorím to trochu zľahčujúco a nesúhlasím s tým. Duševné zdravie je neoddeliteľná súčasť zdravia. Môžeme mať akokoľvek dobre vybavený systém, ak sa ľudia necítia psychicky v poriadku, nepovedia, že sa cítia dobre. Je to spoločenský dlh, lebo sme duševnému zdraviu nepripisovali dostatočnú váhu, ale mení sa to. Robia sa prvé kroky, ktorých však bude treba ešte veľmi veľa.

Jedna z vecí, na ktorú sa budete pýtať, je aj závislosť od alkoholu. Teraz sa táto téma otvorila aj vinou tragickej dopravnej nehody na zastávke Zochova v Bratislave. Vidíme návrhy, ako by sa mali zvýšiť tresty, ale nevidíme debatu o obmedzení alkoholu. Svetová zdravotnícka organizácia Slovensku odporučila tri veci pri znižovaní spotreby alkoholu: zvýšiť dane na alkohol, zakázať alebo výrazne obmedziť akúkoľvek reklamu na alkohol a obmedziť predaj alkoholu – na špecializovaných miestach alebo aj otváracími hodinami. Mohli by tieto odporúčania pomôcť?

Samozrejme, o tom ani nemusí byť debata. V krajinách, kde je situácia lepšia a kde nemajú takú mieru závislosti od alkoholu ako u nás, je často alkohol veľmi ťažko dostupný. Sú tam špecializované obchody, ktoré majú obmedzené otváracie hodiny, často nie sú otvorené cez víkend a človek sa k alkoholu nedostane. Je nemysliteľné, aby sa k alkoholu dostal mladistvý. U nás, kde máme alkohol dostupný na pumpách nonstop, patríme medzi krajiny s druhým extrémom. Systémové riešenia, napríklad zvýšenie daní či sťaženie dostupnosti, fungujú najlepšie. Nemusíme sa o tom dohadovať, existujú štúdie, ktoré to dokazujú. Alkohol a fajčenie patria medzi štyri základné faktory životného štýlu, ktoré zapríčiňujú prevažnú väčšinu všetkých neprenosných chorôb. Keď urobíme systémové kroky na zníženie alkoholizmu, a je rozumné znižovať aj fajčenie, výrazne tým zlepšíme zdravie obyvateľstva, predĺžime očakávanú dĺžku dožitia. Je to samozrejmé, známe a podložené dôkazmi.

Len sa to u nás nedeje.

Je to nepresaditeľné alebo sa to u nás nepresadzuje, lebo je to politicky nepopulárne, sú za tým aj záujmové skupiny, zisky z obchodu. Bolo by úžasné, keby sme mali o tom spoločenskú debatu s tým, že hovoríme odborné fakty, a tie by prevážili nad populistickými názormi a krokmi. V tomto som však veľmi skeptická po skúsenostiach z posledných rokov s tým, ako odborné názory vedia zavážiť v tejto spoločnosti. Dúfam, že sa to bude meniť.

Nečakáte teda, že odborné názory napríklad pri téme alkohol budú také silné, aby dokázali presvedčiť politikov, že treba znížiť dostupnosť alkoholu?

Je to strašné, ale tragédie, ako sa stala teraz – a nie je ojedinelá –, k tomu môžu napomôcť. Je to výkričník, že tu máme strašnú situáciu, ktorú treba riešiť. Je možné, že to trochu napomôže.

Alexandra Bražinová (1971)
Pôsobí v Ústave epidemiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave a na regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. V rámci pandémie sa venuje skúmaniu imunitnej odpovede u ľudí, ktorí prekonali covid-19, a je členkou krízového štábu Univerzity Komenského. Vyštudovala všeobecné lekárstvo na Karlovej univerzite v Prahe, kde dosiahla aj docentúru v odbore hygiena, epidemiológia a preventívne lekárstvo. Je autorkou a spoluautorkou mnohých vedeckých publikácií, z toho viac ako sto sa uvádza v databáze Web of Science. Špecializuje sa na epidemiológiu, ochranu a podporu zdravia.