Z tohto mám úplne najväčšiu radosť.
Aji amarillo som si pamätala ako úplne najlepšiu papriku na chlieb s maslom.
Minulý rok sa ale začala zafarbovať až v neskorej jeseni a ani jedna z paprík nestihla dozrieť, preto som tento rok vysievala všetky papriky už v polovici januára. Kvôli tejto jednej.
Dnes ma čakalo v záhrade toto. Po 9 mesiacoch.

Štavnatá, svieža, jemná, chutná. Nie ako bulgarian carrot, ktorá páli agresívne už na špičke jazyka, takže človek necíti okrem kapsaicínu nič. Toto je záplava chuti v ústach, až ako jemný podklad nastupuje pálivosť, ktorá je ale tak nízka, že pokojne môžeš s každým sústom schrúmať celý šťavnatý plátok.
Toto je moja top paprika.
Snáď stihne dozrieť ešte aspoň jedna.