cwbe coordinatez:
101
8333809
8837211
8703087
9008119

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1
total children::1
show[ 2 | 3] flat



000001010833380908837211087030870900811909008122
RataFuck von Plachta
 RataFuck von Plachta      07.10.2022 - 11:34:10 , level: 1, UP   NEW
Treba podať vakcínu proti chrípke a covidu do odlišných ramien a dodržať časový odstup medzi očkovaniami?
Otakar HorákOTAKAR HORÁK


Ilustračné foto – Adobe Stock
Ilustračné foto – Adobe Stock
Pri súčasnom podaní vakcíny proti covidu a chrípke nedochádza k oslabeniu ich účinku.

Aj na Slovensku sa možno zaočkovať súčasne vakcínou proti covidu a vakcínou proti chrípke, ak očkovaná osoba v jeden deň navštívi očkovacie miesto (vakcína proti covidu) a svojho všeobecného lekára (vakcína proti chrípke).

Zaočkovať oboma typmi vakcín sa možno aj u svojho ambulantného lekára, ak to umožňuje.

Také očkovanie šetrí čas, no čo si o ňom myslia vedci a lekári?

Je vhodnejšie dodržiavať časový odstup alebo na tom nezáleží? Mali by sa odlišné vakcíny podať do jedného ramena alebo zvlášť do ľavej a pravej ruky, ak sa dáme zaočkovať súčasne?

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Prečítajte si
Týrajú ich a vyhrážajú sa im smrťou. Vedci skúmali, ako vplýva na námorníkov zajatie pirátmi
Individuálny prístup
Pre neživé vakcíny – ako sú injekčné vakcíny proti chrípke, ale aj vakcíny proti covidu či pneumokokom – vo všeobecnosti platí, že ich možno podať zároveň a nevyžadujú žiaden časový odstup. „Ale na odlíšenie prípadných vedľajších účinkov sa odporúča dodržať 14-dňový odstup,“ dodala epidemiologička Zuzana Krištúfková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Odborníčka je aj predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Podobne sa vyjadril aj rezort zdravotníctva, ktorý Denníku N napísal, že „vakcíny proti covidu a chrípke sa môžu podať aj súčasne“, no „zvážiť sa môže odstup dvoch týždňov“.

Podľa imunológa Miloša Jeseňáka by mal postačovať už odstup 4 až 7 dní. Ide o odporúčanie medzinárodných odborných spoločností, napríklad amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), dodal Jeseňák.

Lekár je primárom oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici Martin a prezidentom Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie. Zároveň je špecialistom na očkovanie v špeciálnych situáciách.

Miloš Jeseňák potvrdil, že očkovať vakcínou proti covidu a chrípke možno súčasne, no dodal, že ku každej očkovanej osobe treba pristupovať individuálne. „Ak ide o človeka, ktorý na očkovanie reaguje vyššou telesnou teplotou či výraznejšími lokálnymi reakciami, vakcíny proti covidu a chrípke by som rozdelil.“

Podávať vakcínu proti chrípke je optimálne v októbri a novembri, čiže v tomto období. „V tejto chvíli už nie je dôvod odkladať očkovanie proti chrípke; ak ide o človeka, ktorý očkovanie znáša dobre, vakcíny proti chrípke a covidu možno podať spolu,“ povedal imunológ Jeseňák.

Účinok vakcín sa neoslabuje, ak sa podajú súčasne
Neuroimunológ Norbert Žilka povedal, že pri súčasnom podaní vakcíny proti covidu a chrípke nedochádza k oslabeniu ich účinku. „Imunitný systém sa s potenciálnymi patogénmi stretáva každý deň a nemá časový luxus, ktorý by mu umožňoval, že dnes sa bude venovať jednému patogénu a zajtra druhému.“

Žilka je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV a vedeckým riaditeľom biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience.

Vedec dodal, že deťom sa naraz podá aj šesť imunogénov a „zvládnu to bez problémov“. No starší ľudia majú „inak koncipovaný imunitný systém“ a dochádzajú im zásoby naivných lymfocytov (bielych krviniek).

Z uvedeného dôvodu by Žilka zvážil časový rozptyl medzi očkovaním proti covidu a chrípke aspoň tri týždne. Dôvodom je, aby „sa imunitná reakcia dobre naštartovala“.

Do jedného ramena alebo oboch?
Očkovať pri súčasnom podaní vakcíny proti covidu a chrípke do jedného ramena alebo do každého ramena zvlášť?

Neuroimunológ Žilka pracoval na vývoji vakcíny proti Alzheimerovej chorobe a povedal nám, že v klinickom výskume sa zaoberali príbuznou témou, keď chceli jednou a tou istou vakcínou dosiahnuť čo najväčšiu imunitnú odpoveď.

„Imunológovia nás presviedčali, že bude lepšie, ak sa vakcína opakovane podá na jedno a to isté miesto, pretože predošlá dávka už vytvorila imunitnú stopu v najbližšej lymfatickej uzline,“ priblížil východisko výskumu Žilka.

No uvedený predpoklad sa nepotvrdil. „Nevideli sme, že by sa imunitná reakcia zvýšila,“ povedal vedec z SAV a dodal, že ak aj existuje nejaký efekt, nie je robustný.

Z hľadiska produkcie protilátok tak podľa Žilku nemá prednosť očkovanie do jedného ramena alebo oboch.

No vedec radí podať vakcíny do odlišnej ruky pri starších ľuďoch, práve pre zníženú imunitnú reakciu, ktorá sa pozoruje u seniorov. „Avšak ani tento prístup nemusí nevyhnutne zaručiť zvýšenú tvorbu protilátok.“

Rozhodnutie zaočkovať sa do jedného ramena alebo zvlášť do oboch ramien tak primárne nesúvisí s tvorbou imunitnej odpovede, ale napríklad so schopnosťou odlíšiť vedľajšie účinky po podaných vakcínach (bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie a iné).

Vzdialenosť 3 centimetre
Imunológ Miloš Jeseňák povedal, že vakcíny proti chrípke a covidu možno podať do jedného ramena aj do oboch a rozhodnutie závisí od konkrétneho človeka. „Imunologické zdôvodnenie, či tieto vakcíny podávať do jedného ramena alebo oboch, neexistuje.“

Imunitný systém v tele funguje ako jeden celok, takže imunologická reakcia nebude slabšia, ak sa druhá vakcína podá do iného miesta, doplnil ešte Miloš Jeseňák.

Imunológ radí poznačiť si, kam sa podala aká vakcína, aby si očkovaná osoba nepoplietla prípadné vedľajšie účinky.

Ak človek manuálne pracuje a pri práci potrebuje obe ruky, možno zvážiť oba vpichy do ľavej ruky, ak je pravák. V takom prípade bude môcť pracovať aspoň jednou rukou v prípade, že miesto vpichu bude bolestivé.

„Osobne by som mal radšej jednu ruku v nepohodlí ako obe,“ cituje magazín The Atlantic imunológa Rishiho Goela z univerzity v Pensylvánii.

Ak sa vakcíny podávajú do jedného ramena, treba dodržať minimálnu vzdialenosť vpichov zhruba tri centimetre. „Ale my odporúčame každú vakcínu do iného ramena,“ dodala Krištúfková. Dôvodom takého prístupu je schopnosť rozlíšiť prípadné lokálne vedľajšie účinky po očkovaní. Podobne sa vyjadrilo aj ministerstvo zdravotníctva, podľa ktorého by sa takisto každá vakcína mala aplikovať do iného ramena.

Prečítajte si
Virologička Betáková o covide: Nezabíja nás len vírus, ale aj arogancia, pýcha a hlúposť
Očkovať sa treba každý rok
Na Slovensku vrcholí epidémia chrípky obyčajne v januári a vo februári, preto je vhodné očkovať sa vopred, najlepšie v októbri a novembri. Zhruba 14 dní trvá, kým sa človeku vytvoria protilátky.

Protilátky klesajú seniorom 4 až 5 mesiacov po očkovaní, preto nie je vhodné, aby sa očkovali už v septembri. V čase vrcholiacej chrípkovej sezóny by nemuseli byť dostatočne chránení.

Keďže vírus chrípky výrazne mutuje, očkovať sa treba každý rok. Očkovacia látka sa každoročne upravuje tak, aby bola zameraná na typ vírusu, ktorý bude počas danej sezóny prevládať.

Chrípkové vírusy:
Existujú tri typy chrípkových vírusov, ktoré infikujú ľudí: A, B a C.

Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy chrípky A sa izolovali aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat či koní.

Typ chrípkového vírusu A sa delí na subtypy (H1N1, H2N2 a iné) podľa kombinácie dvoch antigénov: hemaglutinínu (H) a neuraminidázy (N).

Dosiaľ sa identifikovalo 16 typov hemaglutinínu chrípky A (H1 až H16) a 9 typov neuraminidázy (N1 až N9).

Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí štyri pandémie, počas ktorých zomreli milióny ľudí.

Ak sa infikujete subtypom H1, vytvoria sa vám protilátky, ale iba proti tomuto subtypu. Ak sa neskôr infikujete inými subtypmi, napríklad H2 alebo H3, protilátky ich vôbec nerozpoznajú. Ak v populácii koluje subtyp H1, ale do toho vpadne H2, vzniká pandémia, lebo ľudia proti nemu nemajú protilátky.

Účinnosť vakcíny proti chrípke sa odhaduje do 60 percent, niekedy môže byť aj menej – záleží na tom, ako veľmi sa odborníci trafia do toho, ktoré antigénne odlišné kmene vírusu budú dominovať.

Minulú chrípkovú sezónu sa na Slovensku dalo prvý raz zaočkovať aj nazálnou vakcínou (obsahuje živý oslabený vírus). Podáva sa vstreknutím do oboch nosových dierok a účinnosť má porovnateľnú s klasickými injekčnými vakcínami.

Všetky vakcíny, ktorými sa na Slovensku očkuje proti chrípke, sú štvorvalentné. To znamená, že sú zamerané na štyri kmene vírusu chrípky.


Zdroj – EPIS/ÚVZ SR
Následkom chrípky umrie okolo 800 ľudí ročne
Chrípka je vážne ochorenie – začína sa z plného zdravia najprv bolesťami hlavy, kĺbov a svalov, neskôr nasleduje zimnica a triaška a zvýšená teplota až okolo 40 stupňov Celzia. Okrem vysokej teploty je ďalším príznakom aj suchý kašeľ.

Odhaduje sa, že na Slovensku v dôsledku chrípky zomrie v priemere okolo 800 ľudí ročne. Údaj vychádza z nadmerných úmrtí v čase chrípkovej epidémie, ktoré sa pripisujú respiračným ochoreniam, najmä chrípke.

Chrípka a chrípke podobné ochorenie je akútne infekčné ochorenie s:

náhlym začiatkom;
horúčkou vyššou ako 38 °C;
prítomnosťou aspoň jedného z respiračných príznakov, ako je kašeľ, bolesť hrdla, nádcha;
prítomnosťou aspoň jedného z celkových príznakov, ako je bolesť hlavy, bolesť svalov, bolesť kĺbov, zimnica.
Akútne respiračné ochorenie:

je akékoľvek akútne infekčné ochorenie dýchacích ciest s teplotou alebo bez teploty, ako je nádcha, rinofaryngitída, tonzilitída, sinusitída, otitis média, laryngitída, tracheitída, bronchitída, bronchiolitída, pneumónia a bronchopneumónia.

Zdroj: epis.sk

„Ak hovorím, že na Slovensku umrie následkom chrípky 800 ľudí ročne, znamená to, že vírus chrípky môže zapríčiniť priamo úmrtie alebo oslabí organizmus natoľko, že ho zabije nejaká bakteriálna infekcia, ktorá ho napadne. Chrípka môže zhoršiť základné ochorenie a je dokázané, že vírus chrípky sa podieľa aj na vzniku infarktu myokardu a mozgovej príhody. Chrípka sa v takom prípade nedostane do evidencie, lebo pacient zomrel na infarkt, no predchádzala mu infekcia chrípkovým vírusom. Ak by ho človek nemal, mohol žiť,“ povedala v minulosti epidemiologička Krištúfková.

Medzi rizikové skupiny, ktorým Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby sa dali očkovať, patria seniori, zdravotnícki pracovníci, chronicky chorí pacienti (s cukrovkou, s ochorením dýchacích ciest alebo srdcovo-cievneho aparátu, s ochorením pečene, obličiek či imunity), deti od 6 mesiacov do piatich rokov či tehotné ženy.

Počas pandemickej sezóny 2009/2010 bolo 13 tehotných hospitalizovaných na ARO, z toho šesť žien zomrelo.

Nízka zaočkovanosť
Zaočkovanosť proti chrípke je na Slovensku dlhodobo nízka.

Minulú chrípkovú sezónu sa na Slovensku zaočkovalo 6 percent populácie. V skupine 59-ročných a viac sa zaočkovalo 12,9 percenta populácie.


Zdroj – ÚVZ SR
Na porovnanie – v Spojenom kráľovstve alebo Holandsku sa zaočkovanosť seniorov pohybuje na úrovni viac ako 60 percent. Cieľ, ktorý by sme mali dosiahnuť, je 75 percent.

Nízka dôvera v očkovanie, podceňovanie chrípky či vysoké počty odvrátiteľných úmrtí viedli na Slovensku k vzniku odbornej platformy nazvanej Aliancia proti chrípke. Zapojili sa do nej lekári, pacienti či experti v zdravotníctve.

Jej cieľom je poskytovať overené informácie o chrípke, viesť odbornú diskusiu o rizikách ochorenia a možnostiach prevencie rizikových skupín. Aliancia už spustila stránku www.alianciaprotichripke.sk, nasledovať bude osvetová kampaň na sociálnych sieťach.

Nová chrípková sezóna
Aká bude tohtoročná chrípková sezóna?

Dva roky bola cirkulácia chrípky v dôsledku protipandemických opatrení veľmi nízka, čo môže znamenať, že imunita populácie je pravdepodobne nízka.

Údaje z južnej pologule, kde mali chrípkovú sezónu pred nami, naznačujú vážnejší priebeh.


Napríklad Austrália zažila najhoršiu chrípkovú sezónu za ostatných päť rokov. Podľa oficiálnych údajov bol počet prípadov trikrát vyšší, ako sa očakávalo. „Prípady chrípky vyvrcholili asi o dva mesiace skôr ako zvyčajne, čo poukazuje na skorý nápor chrípky v krajine,“ povedala Zuzana Krištúfková.

Podľa epidemiologičky je obvyklé, že chrípková sezóna u nás má podobný priebeh ako na južnej pologuli. „Na druhej strane chrípka je nevyspytateľná a nie je nevyhnutné, aby sme kopírovali vývoj na južnej pologuli.“

Snimka-obrazovky-2022-10-06-093711.png?fm=jpg&q=85&w=600&h=440.43243243243&fit=crop
Snimka-obrazovky-2022-10-06-093249.png?fm=jpg&q=85&w=600&h=328.08510638298&fit=crop


Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę