Po pamätnom výlete v Ústí nad Labem sme sa s Tomášom rozhodli preskúmať ďalšiu oblasť na hraniciach.

Děčín-Podmokly
Po príchode do Děčína sledujeme živú atmosféru pred Billou. Miestni rómovia kričia a niečo riešia (podobná atmosféra tu bude vždy. keď prechádzame okolo). Kúsok odtiaľ sa nachádza aj naše ubytko. Pani domáca mi odovzdáva kľúče a rozpráva, že pre Dánov a Nemcov, ktorí u nej bývali, bola táto štvrť kultúrny šok. Pani mi ešte prezradí, že v poslednom období sa do Děčína presťahovalo veľa rómov zo Slovenska. Veru, Podmokly sú autentická časť Děčína.

Podmokly, nemecky Bodenbach boli pôvodne samostatnou obcou. Rozvíjať sa začali s vybudovaním trate do Drážďan a stali sa centrom priemyslu. Postupne prerástli počtom obyvateľov susedný Děčín (Tetschen). K spojeniu týchto dvoch častí došlo cez vojnu a vytvorili mesto Tetschen-Bodenbach. Děčín, ten na pravej strane Labe, bol pôvodne kráľovské mesto. Vystavaný tu bol zámok so záhradami. Vďaka tomu je táto časť mesta navštevovaná turistami a považovaná za ten "krajší Děčín".

Obyvateľstvo Děčína bolo vo veľkej prevahe nemecké, československú národnosť malo len 8 % miestnych. Podobne ako vo všetkých sudetských mestách, boli po vojne Nemci odsunutí. Chýbajúce obyvateľstvo bolo dosídlené umelo a celkom zmenilo charakter mesta. Dosídlenie sa samozrejme nepodarilo naplniť, a tak do dnešných dní možno v Děčíne vidieť množstvo chátrajúcich víl a domov. Nočná prechádzka Děčínom zahŕňa (polo)prázdne krčmy, zvuk padajúceho skla a niekoľko pikerov pýtajúcich si cigu.


Děti pojídající meloun, 1984.


Prázdna vila Elbhof, jedna z mnohých v meste.


Budova Rakouské severo-západní dráhy. Vo svojej dobe konečná na trati Viedeň-Dečín, dnes na predaj.


Vyhoretý Starokatolícky kostol na Šibeničnom vrchu.


Vyhliadka so sochou Bohemie na mieste niekdajšieho popraviska.


Císařský výhled, v 30. rokoch guľometné hniezdo.


Koncentračný tábor Rabštejn
Na druhý deň si požičiavame bicykle a ideme preskúmať okolie. Dlhšiu zastávku si spravíme pri obci Janská, kde bol kedysi koncentračný tábor Rabštejn. Do pieskovcových skál tu väzni vyhĺbili 17 500 m3 pre podzemné továrne, v ktorých sa vyrábali hlavne súčiastky pre lietadlá. Vstup do jednej z tovární je otvorený a dá sa voľne ísť dovnútra. v druhej podzemnej továrni je zriadená expozícia (žiaľ počas našej návštevy zavorená). Súčasťou tábora boli aj skonfiškované textilné továrne Franza Preidla. Do komplexu tovární sa dá voľne dostať; veľká časť je zbúraná, ale v niektorých budovách prebieha zase výroba (už nie textilná) alebo sa hrá paintball.


Vstup do podzemnej továrne.


Česká Kamenice
Z Rabštejna prichádzame do Českej Kamenice, príjemného mestečka sudetského typu. Do hlavy sa mi zapísal predovšetkým jeden vizuálny moment: Miestni rómovia na námestí, ktorí si z otvorených okien obzerajú turistov. A veru, je sa na čo pozerať. Česká Kamenica leží na pomedzí troch chránených krajinných oblastí; čomu inak zodpovedá aj pekné informačné centrum. Trošku horšie je to so službami. Vybrať si nejakú reštauráciu nie je celkom ľahké, ale zato sa dá kratochvíľa stráviť v bazárku Pavouček, kde sa dá kúpiť racio strava, vyčistiť perie či ostrihať pes.


Pozostatok nemeckej histórie.


Kamenický Šenov
Lesom prechádzame do ešte menšieho mestečka Kamenický Šenov. Známe by mohlo byť hlavne divákom Toulavé Kamery. Nachádza sa tu čadičová Pánska skála, zvaná tiež Varhany, a s ňou veľa turistov. Okrem toho je Šenov známy aj výrobou ikonických lustrov, ktoré sa vo veľkom predávajú po bazároch. Tristoročnú výrobu lustrov si mesto pripomenulo festivalom Lustrfest, ktorý odprezentoval okrem histórie aj výrobu nových moderných svietidiel. Dôkazom prítomnosti tohto remesla je tiež Muzeum skla, v čase našej návštevy žiaľ zatvorené, či sklársky cintorín so zaujímavými náhrobkami sklárskych rodín. Pozornosť si zaslúži aj miestne kino, ktoré sa vyníma už z diaľky. Svojím tvarom nám na prvý pohľad pripomínalo skôr krematórium.


Kino alebo krematórium?


Panská skála.