Ja som sa v tom hrabal ked som mal asi 14 stále. A tie kostry teda rámy tých motoriek na fotkách mi veľmi pripomenuli porozoberaný otcov pionier, čo som sa snažil každý deň opraviť. Hrávali sme spolu takú tichú hru. On sa vždy večer tváril nasrate, a niečo vymontoval z motora alebo zapaľovania. No a ja, keď som prišiel zo školy, som sa snažil nájsť chybu a niekde medzi bordelom náhradných dielov v pivnici a s dopomocou kamarátov to znovu nakopnúť. Niekedy len chýbal benzín, inokedy bol roštelovaný predzápal takže to síce rapkalo ale neťahalo. Ale tak vždy som to dal nejako do kopy a dal si víťazoslávnych 5 monúť jazdy, než ma niekde vymákol a zahnal domov s tým, že nemám vodičák.

Ale ako si čítam o tých pitbikoch tak je to totálne iná trieda.

~ What a time to be alive... ~