K tej poslednej vete (lebo synovi zubárky nejdem odporovať v jeho metódach :)), ja mám opačný ne-systém.
Deťom pred lekárskymi zákrokmi vôbec nič špeciálne nehovorím, ani ich na to nepripravujem. Beriem to ako bežnú vec, ktorú proste treba vydržať, keď príde. Mám dojem, že funguje aj tento opačný systém. Moje deti vždy všetci obdivujú, aké sú odolné a odvážne, pritom je to možno iba môj úplný mampičizmus, proste ja to neprežívam - oni to neprežívajú. Keď počúvam, čo iní rodičia (nemyslím teba) narobia za tanečky pred a po každej injekcii, tak len obdivujem, kde na to berú energiu. Ja som sa nikdy injekcii ani zubárov nebála, skôr naopak, zaujímalo ma to (možno dedove-chirurgove DNA, neviem), tak som to asi nejak preniesla aj na deti.