Kanaďan chce, aby nastavený systém naďalej pokračoval.

Tréner CRAIG RAMSAY má za sebou náročnú a dlhú sezónu, ktorej výsledkovým vrcholom bol zisk bronzu na ZOH 2022 v Pekingu.

Zo zavedeného systému vyťažili hráči s novými zmluvami v NHL. Pavol Regenda, Miloš Kelemen aj Samuel Buček majú podľa neho veľkú šancu zahrať si v najprestížnejšej lige.

Slovenský tréner v rozhovore pre Sportnet hovorí o svojej budúcnosti v reprezentácii aj o svojom názore na mladíkov Šimona Nemca a Juraja Slafkovského.


Doznievajú ešte spomienky na zimné olympijské hry v Pekingu?

Bolo to úžasné, som na chlapcov skutočne veľmi hrdý. Počas turnaja pracovali veľmi tvrdo. Mali sme veľmi málo času zložiť tím. Po prvých dvoch zápasov, ktoré sme prehrali, sa hráči zomkli a hrali ako jedno mužstvo. Zaslúžia si pochvalu. Bronzová medaila z olympiády je niečo neskutočné. Má pre mňa rovnakú hodnotu, ako zisk Stanleyho pohára, na ktorý som siahol v minulosti.

Aké budete mať leto?

Budem veľmi zaneprázdnený. Na konci mesiaca pôjdem domov na Floridu. Neskôr navštívime rodinu v Kanade. Potom sa vrátime naspäť na Floridu a uvidíme, čo bude ďalej.

Rozprávali ste sa s Miroslavom Šatanom o vašej budúcnosti?

Áno, ale ešte som sa nerozhodol. Je to päťdesiat na päťdesiat. Za nami je dlhá a ťažká sezóna, ktorá odštartovala olympijskou kvalifikáciou a skončila sa pred niekoľkými dňami majstrovstvami sveta vo Fínsku. Teraz potrebujem odpočinok.

Ako vidíte budúcnosť slovenského hokeja, či už s vami alebo bez vás?

Zaviedli sme spôsob hry, ktorým sa slovenský hokej priblížil k najlepšiemu hokeju na svete. V NHL sa hrá takisto rýchly hokej. Mladí hráči, ktorých čaká draft, sú už teraz na vysokej úrovni a majú pred sebou úžasnú budúcnosť. Okrem nich sú na Slovensku iní výborní hokejisti. Miloš Kelemen, Pavol Regenda a Samuel Buček podpísali zmluvy v zámorí. Alex Tamáši sa z ničoho nič ocitol na šampionáte vo Fínsku a podal výborný výkon.

Vidím veľa hráčov, ktorí vedeli naskočiť do systému a narobiť v ňom vietor. Dali sme im príležitosť ukázať sa. Prekvapilo nás, ako úžasne vedia plniť svoje úlohy na ľade aj mimo neho. Treba pokračovať v nastavenom trende a dávať šance novým tváram.

Ako vyzerá budúcnosť Regendu alebo Kelemena, ktorí podpísali dvojcestné zmluvy v NHL po úspešných olympijských hrách?

Verím, že budú hrať. Obaja sú veľmi súťaživí a dostatočne veľkí a silní hráči. Musia sa naučiť, ako hrať na vyššom leveli. Každá úroveň ich posúva obrovskými krokmi vpred. Je to odlišné. Sami to videli na olympiáde v Pekingu a pokúsili sa držať krok s najlepšími. Vidím na nich veľké odhodlanie smerovať vyššie a vyššie. Sú schopní sa plne oddať hokeju a majú veľkú šancu si zahrať v NHL.

Zmluvu s tímom NHL podpísal aj Samuel Buček, ktorý nemá skúsenosť s medzinárodným hokejom. Aká bude jeho cesta?

Buček sa zranil a preto nemohol posilniť slovenský tím na majstrovstvách sveta. Zavolali by sme ho, ak by bol zdravotne v poriadku. Má šikovné ruky a perfektné schopnosti strieľať góly. Každý, kto skóruje, ako on, má šancu dostávať veľa času na ľade. Podobne, ako Kelemen a Regenda, sa musí naučiť stabilne hrať na vyššej úrovni počas každého striedania. Nie je to ľahké.



Juraj Slafkovský a Šimon Nemec sú bezpochyby výborní hráči. Majú však silný charakter aj mimo ľadu?

Sú to silné osobnosti. Do tímu priniesli veľmi veľa a boli sme za nich neskutočne vďační. Obaja chcú byť veľkými hráčmi. Sú šťastní, keď skóruje niekto iný, ako oni. Chápu, že ak sa tímu darí, všetci sú šťastní a úspešní. To je najdôležitejšia vec.



"Budúcnosť Craiga Ramsayho sme riešili a je to na dobrej ceste. Keď budeme v závere, tak všetko oznámime. Necháme to tak, že je to päťdesiat na päťdesiat."
Miroslav Šatan

------------------------------

SÚVISIACI ČLÁNOK
Slafkovský: Veľa ľudí si myslí, že moje hokejové IQ nie je vysoké, ale podľa mňa je v pohode


BUFFALO. Juraj Slafkovský počas Scouting Combine v Buffale prezradil, že sa zaujímal o jeden z tímov, ktorý by si ho mohol vybrať na drafte.

Počas MS v hokeji mal možnosť rozprávať sa s Tomášom Tatarom, ktorý hrá za New Jersey Devils. Práve oni držia na drafte druhú voľbu v prvom kole.

"Hral som s Tatarom, tak som sa ho pýtal rôzne otázky," vravel Slafkovský. "Pýtal som sa ho, ako to funguje v New Jersey. Viem, že tam hrá Jack Hughes či Nico Hischier. Nepoznám ich osobne, ale sledoval som ich."

"Tatar mi povedal, že by to bolo pekné, ak by som s ním mal šancu hrať."

"Povedal som vedeniu Devils, že poznám Tatara a oni sa ma pýtali, čo hovoril. Povedal som, že len samé dobré veci," dodal rodák z Košíc.

Slafkovského sa pýtali aj na názor na hviezdneho Jacka Hughesa: "Má mäkké ruky, rád korčuľuje a na ľade dáva veci do pohybu."

S Jurajom Slafkovským sa rozprávalo 14 tímov vrátane Montrealu, New Jersey a Arizony. Práve tieto tímy držia prvé tri pozície na drafte.

"Rád hrám silovo v rohoch, som dobrý s pukom a viem tvoriť," hodnotil svoje prednosti mladík. "Myslím, že veľa ľudí si myslí, že nie som tvorivý, alebo že moje hokejové IQ nie je tak vysoké, ale ja si myslím, že mi to ide celkom v pohode. Samozrejme, stále je na čom pracovať, ale myslím, že to pre mňa ide dobrým smerom."

Slovák absolvuje Scouting Combine, ale nebude robiť fyzické testy. Dôvodom je jeho veľmi dlhá sezóna. Rovnako je na tom aj Šimon Nemec.

Aj o obrancu bol prejavený veľký záujem. Odpovedal aj na otázku, kde by chcel v budúcom ročníku hrať:

"Možno Americká hokejová liga (AHL), alebo nikdy neviete, možno aj NHL," povedal Nemec.

Na Nemca má práva aj klub Cape Breton z kanadskej juniorskej ligy QMJHL. On sám ale povedal, že to nie je niečo, nad čím rozmýšľa.

"Hral som dva roky s mužmi, takže myslím, že by pre mňa bolo lepšie hrať v AHL. Toto je niečo, na čo sa ma pýtali často a ja im hovorím, že chcem hrať tu."

Nemec absolvoval rozhovory so zástupcami 21 klubov NHL. Aj on im prezradil, ako vidí sám seba:

"Myslím si, že som najlepší obranca tohtoročného draftu. Som obojsmerný obranca, hrám veľmi dobre presilové hry, moje hokejové IQ je na veľmi vysokom leveli a moje korčuľovanie je dobré," povedal a k svojim vzorom dodal:

"Veľmi rád sledujem Calea Makara, Adama Foxa a Romana Josiho," uzavrel Šimon Nemec.



------------------------------

SÚVISIACI ČLÁNOK
Načo je nám tréner z cudziny? Ramsay priniesol niečo nové, tvrdí Graňák


Dominik Graňák hovorí o budúcnosti slovenského hokeja.

Za slovenskú reprezentáciu odohral rekordných 194 zápasov. Štartoval na dvanástich majstrovstvách sveta, aj na zimnej olympiáde a v 38 rokov sa stále živí hokejom.

"Občas počúvam, že dostať sa do reprezentácie je momentálne až neférovo jednoduché," hovorí pre Sportnet obranca DOMINIK GRAŇÁK.

Slovensko obsadilo na majstrovstvách sveta vo Fínsku s najmladším tímom v histórii ôsme miesto. Podľa viacerých odborníkov čakajú slovenský hokej lepšie časy. Tiež ste optimista?

Určite nie som pesimista, ale už poznám trochu slovenské prostredie a viem, že ľudia sú náchylní veľmi rýchlo meniť svoje nastavenie a z veľkých optimistov sa rýchlo stávajú veľkí pesimisti a naopak. Takže som trochu opatrnejší.

Viem, z čoho asi vyplýva optimizmus odborníkov aj fanúšikov. Na majstrovstvách sveta, aj predtým na zimnej olympiáde sme mali celkom mladý tím, ktorý výsledkovo, ale aj herne – a to je z dlhodobého hľadiska ešte dôležitejšie – bol konkurencieschopný. To je prísľub do budúcnosti.

Na druhej strane, na to aby bola reprezentácia dlhodobo úspešná, treba oveľa viac, ako povedzme štyroch či piatich výborných mladých hráčov, lebo aj ich individuálna kariéra sa môže vyvíjať rôznym smerom.

Aký dojem na vás urobilo mužstvo na turnaji v Helsinkách a Tampere?

Mužstvo splnilo primárny cieľ. Postúpilo zo skupiny, hoci to nemalo vôbec jednoduché.

Nemci roky nemenia svoju tvár, sú disciplinovaní, nepríjemní a fyzicky veľmi silní. Prejavilo sa to aj v zápase proti Slovensku. Niektorí naši mladí hráči ešte nie sú fyzicky takí odolní a hokej na hrane pravidiel presadzovaných na vrcholných medzinárodných turnajoch, ktorým sa Nemci prezentujú, ich možno trochu zaskočil. Proti Nemcom sa nám však nikdy nehralo dobre a ani ja na zápasy proti nim nespomínam rád.

V zápasoch proti Kanade a Švajčiarsku malo mužstvo dobré momenty, ale na body to bolo málo. Ďalšie tri zápasy však zvládlo. Pritom hrať s vedomím, že musíte vyhrať a o postupe môže rozhodnúť aj jedna vydarená strela súpera, je pre mladý tím náročné. No a výkon proti Fínom bol najlepší na turnaji.

Čo chýbalo k postupu cez Fínov do zápasov o medaily?

Nemyslím si, že nás Fíni podcenili. Skôr hrali doma pod tlakom a nepredpokladali, že budú mať s mladým slovenským tímom také problémy.

Slováci súpera zaskočili výborným korčuľovaním, boli efektívni a potom to skóre zápasu vyzeralo dlho veľmi dobre. Ale Fíni si boli stále vedomí svojej sily, verili svojmu systému a extrémnou hráčskou kvalitou dokázali vývoj otočiť.

Fanúšikovia mohli mať pocit, že to bol až do konca veľmi tesný zápas, no podľa mňa nebol.

Aby som sa však vrátil k slovenskému tímu, odohral výborné štvrťfinále. Páčilo sa mi, že chalani na nič nečakali, hrali s Fínmi otvorený hokej a popritom spravili aj chyby. Tie však vyplynuli z toho, že proti takému súperovi hrali na hrane.

Ak by sa snažili brániť, tak by veľmi pravdepodobne prehrali vyšším rozdielom. V tom bol zasa vidieť rukopis trénera Craiga Ramsayho.

Generálnemu manažérovi Miroslavovi Šatanovi a trénerovi Craigovi Ramsaymu určite nemožno uprieť odvahu riskovať a vziať na veľký turnaj tínedžerov či hráčov z domácej súťaže s minimom medzinárodných skúseností. Alebo to nebolo riziko?

Bol to riskantný ťah, ale v hokeji nemôžete byť úspešní pri úplnom eliminovaní rizika. Nevidím celkom do zákulisia, ako sa skladá tím, ale určite k tomu má čo povedať okrem Mira Šatana a Craiga Ramseyho aj Oto Haščák a obaja asistenti trénera, Jano Pardavý a Andrej Podkonický.

Zaslúžia si kredit za to, že dali príležitosť viacerým mladým hráčom, čo by si niekto iný možno nedovolil.

Realizačný tím funguje spolu už dlhšie a rokmi nadobudol presvedčenie, že vie postaviť silné mužstvo a hrať lepší hokej aj bez hráčov, ktorí sú možno skúsenejší, väčšie individuality a majú v aktuálnej sezóne lepšie štatistiky.

Radšej dajú prednosť hráčom, ktorí im typologicky pasujú, sú ochotní úplne sa prispôsobiť tímovej filozofii a podriadiť tomu svoje ego. Ukázalo sa, že je to správne.

Až na malé výnimky sa im to osvedčilo aj na tomto šampionáte. Bolo vidieť, že ten tím má spoločný cieľ, za ktorým si ide.

Za všetkých spomeniem Tomáša Tatara, ktorého poznám roky a sledoval som jeho hráčsky aj osobnostný vývoj. Je vidieť, že z mladej hviezdy sa stal líder.

Aj keď nedal na turnaji toľko gólov, koľko by si predstavoval on alebo aj fanúšikovia, v každom striedaní šiel príkladom. Aj takýto prínos starších hráčov bol veľmi dôležitý.

Prvé majstrovstvá sveta ste odohrali, keď ste mali dvadsať. A potom ste nevynechali žiadny z nasledujúcich ôsmich turnajov. Kedy je mladý hráč pripravený na konfrontáciu s mužmi a čo pre neho zápasy na takomto turnaji znamenajú?

V tom veku sa všetko deje veľmi rýchlo a mladý človek si to ani neuvedomuje. Kedy je mladý hráč pripravený? To je alchýmia. Jedna vec je, že musí byť pripravený fyzicky.

V prípade Juraja Slafkovského nemusíme o tom debatovať. Ak sa však pozrieme na Adama Sýkoru, ktorý je subtílnejší, tam je to otázka.

Ale týmto chalanom, ktorí sú rýchli, korčuliarsky disponovaní a drzí, hrá do kariet, ako sa hokej za posledné roky zmenil. Lebo hrať so 70 kilami proti dospelým chlapom bolo v 90. rokoch o život. O to väčší obdiv patrí napríklad Mariánovi Hossovi alebo Mariánovi Gáboríkovi, ktorí v tejto ére vynikali už v mladom veku.

Dá sa na to však pozerať aj opačne. Dnešný hokej prirodzene produkuje hokejistov, akým je Adam Sýkora, takže možno práve na neho sa netreba pozerať ako na zjav, ale ako na prototyp moderného hráča.

Ďalšia vec je mentálna zrelosť. Tu si však dovolím povedať, že hokej nie je v tomto smere žiadna veda. Vyžaduje si pevnú vôľu, vytrvalosť a istú úroveň sebadisciplíny. Ak vás však život športovca napĺňa, nevnímate to ako príťaž.

S Craigom Ramsaym máte osobnú skúsenosť. Hrali ste pod jeho vedením na ZOH v Pjongčangu, aj na MS 2018. Kam posunul za päť rokov slovenský hokej?

Viem, že tu na začiatku tu bola u niektorých ľudí voči nemu taká mierna averzia. Pýtali sa, prečo potrebujeme trénera z cudziny, keď máme dosť vlastných.

Nechcem znevažovať prácu ľudí na Slovensku, ale Craig priniesol niečo nové. Možno aj preto, že nie je zaťažený prostredím.

Nemyslím si, že keď žil v zámorí, mal nejaký prehľad o slovenských hráčoch v Európe, takže sa nerozhodoval na základe toho, kto kde a koľko odohral, ale podľa toho, ako sa mu daný hráč páči práve v tom momente pred turnajom. A myslím, že na tomto zotrval.

Skeptici argumentovali tým, že Ramsaymu chýbal prenikavejší výsledok. Až kým neprišiel olympijský turnaj v Pekingu.

Je úplne normálne a prirodzené, že nie všetci uznávajú rovnakú filozofiu a nemusí im byť sympatický nejaký človek. Ale práve bronz z olympiády v Pekingu presvedčil aj ľudí, ktorým dovtedy u Ramsayho chýbali výsledky.

Dlho sa tiež hovorilo o tom, že na Slovensku nie je dosť veľká hráčska základňa, z ktorej by sme vyberali hokejistov na veľké turnaje. A zrazu sme zistili, že tá základňa je pomerne slušná.

Pre šikovných tínedžerov či hokejistov z domácej súťaže je to zároveň špeciálna motivácia, keď vidia, že sa na veľký turnaj môžu dostať aj v mladom veku či z extraligového klubu. Vnímate to podobne?

Občas počúvam, že dostať sa do reprezentácie je momentálne až neférovo jednoduché. Ale tak to je. Či sa to niekomu páči alebo nie, v modernej dobe a v našich zemepisných šírkach má každá generácia iné životné podmienky ako mala predchádzajúca, tak prečo by to v hokeji malo byť inak.

Vidím to aj na niektorých tréneroch, ktorí boli v minulosti s niečím úspešní a roky bazírujú na tých istých veciach bez ochoty vnímať širší kontext. Po neúspechu potom príležitostne nájdu jeho dôvod v inakosti novej generácie hráčov. Vzhľadom na to, že všetci súperi majú vo svojich tímoch príslušníkov presne tej istej generácie, je to pozoruhodný prístup.

Teraz skrátka dostávajú mladí hráči šancu rýchlejšie. Niekto môže namietať, že Adam Sýkora odohral niekoľko zápasov v extralige za Nitru, dal obrazne povedané zopár gólov a už sa dostal na majstrovstvách sveta. No a čo. Tí tréneri si ho vybrali, nesú za nomináciu zodpovednosť a napokon sa ukázalo, že to rozhodnutie bolo správne.

Pred niekoľkými rokmi bola slovenská liga dosť zaznávaná. Vravelo sa o nej, že je to slabá súťaž. Teraz sa ukázalo, že aj hráči z extraligy sa dokážu uplatniť na medzinárodnej scéne.

Z trénera Ramsayho sa vytvorila priam legenda, hráči sa o ňom vyjadrujú veľmi pozitívne. V čom tkvie jeho výnimočnosť?

Do veľkej miery je to jeho osobnosť. Každému je hneď jasné, že hokej miluje a evidentne mu dával a dáva veľmi veľa. Hoci automaticky neplatí, že úspešný hráč bude aj dobrý tréner, Craigovi sa podarilo preniesť do aktuálnej funkcie to, čo zažil ako hráč.

Povedal by som, že aj napriek dlhým rokom v pozícii trénera nezabudol, ako sa cítil a čo vnímal, keď niekto viedol jeho. Na to je potrebná veľká miera empatie a Craig túto schopnosť má.

Na tréningoch dokáže udržať pozornosť hráčov a nezaťažuje ich snahou analyzovať úplne všetko. Často hovorí, že dokonalosť neexistuje, ale cieľom každého hráča má byť priblíženie sa k svojej najlepšej možnej verzii.

Považujem za extrémne dôležité, že aspoň navonok zostáva pokojný aj v kritických situáciách a práve vtedy sa snaží hráčom dodať najviac sebadôvery. Naopak, doslova alergický je na ľahkovážnosť, čo vie dať najavo veľmi jasne, ale stále relatívne pokojne.

Rád používa slovné spojenie "Safe is dead" (v zmysle hra na istotu znamená smrť). Myslím si, že veľmi dobre vystihuje jeho filozofiu a jej obrazom je hra slovenskej reprezentácie v poslednom čase.

Ako vás stretnutie s ním ovplyvnilo?

Pôsobenie pod jeho vedením mi veľa dalo aj v pokročilom hokejovom veku. Keď som prišiel na prvý reprezentačný zraz pod vedením Craiga, myslel som si že, je utópia, aby som ešte v hráčskej kariére stretol niekoho, kto vidí hokej ako on.

Nie že by som neveril, že takí ľudia v hokeji pracujú, ale v tom čase som ich vo svojom okolí nemal. Vnútorne som cítil presne to, čo od trénera očakávam. Dokonca to moje očakávania prevýšilo.

Kanadský tréner sa po šampionáte vyjadril, že sa ešte necíti na odpis, ale zároveň už má 70 rokov a je vyčerpaný. Čo bude, ak povie, že má dosť?

To je dobrá otázka. Sám som zvedavý, čo sa bude diať. Spôsob jeho trénovania si určite vo veľkej miere osvojili už jeho asistenti, ktorí pri ňom pôsobili alebo pôsobia. Sú to všetko inteligentní ľudia.

Dúfam, že Craig v nejakej forme ešte pri slovenskej reprezentácii zostane. Neviem, či ako hlavný tréner, ktorý bude počas turnajov na striedačke. Trénerské povolanie je psychicky a fyzicky extrémne náročné a vyčerpávajúce.

Na druhej strane, myslím, že ho to u nás baví. Vzhľadom na rešpekt, ktorý si tu vybudoval, bude môcť ovplyvniť dianie v reprezentácii v akejkoľvek pozícii.

Očakáva sa, že Ján Pardavý a Andrej Podkonický budú spolu viesť Slovan. Ak by mali okrem toho koučovať aj reprezentáciu, nebude toho na nich veľa?

Nie som tréner, vnímam ich prácu skôr z pozície pozorovateľa, ale myslím si, že aj tréner potrebuje oddych.

Jeden z hráčov NHL raz povedal, že počas 80-zápasovej základnej časti sú fázy, keď je jedno, koľko divákov je v hale, ako hlasno hrá hudba, už skrátka nemá očakávaný drajv. A tréneri to podľa mňa majú ešte náročnejšie, a nielen tí v NHL.

Nie, že by som Janovi a Andrejovi neveril, sú to výborní tréneri. Ale ak by mali absolvovať dlhú sezónu, play off a potom ešte reprezentačný vrchol, na ktorý sa musia nastaviť, bolo by to sakramentsky ťažké.


Majstrovstvá sveta ovládli domáci Fíni. Za posledné štyri roky získali na MS dvakrát zlato a raz striebro a okrem toho sa stali aj olympijskými víťazmi. Hrajú momentálne najlepší hokej?

Čo znamená najlepší hokej? To je relatívne. Niekto povie, že je rád, keď padá veľa gólov, niekto naopak. Výsledky však hovoria za všetko.

Viem, že nie každému sa pozdáva ich defenzívny štýl. Nie je vždy na pohľad veľmi vábny, ale to je podľa mňa práve preto, akí kvalitní a disciplinovaní sú fínski hráči. Všetci sú defenzívne extrémne silní, ale aj pod tlakom zostanú kreatívni a sebavedomí.

Páči sa mi, že ich obrancovia sú nebezpeční aj v útoku a fínska hra má rovnako vysokú kvalitu vo všetkých pásmach. Fíni zaslúžene vyhrávajú turnaje. Ich dominancia určite nepotrvá večne, ale momentálne ich reprezentácie vyhrávajú turnaje.

Na šampionáte po 60 rokoch chýbali Rusi a nebudú na ňom hrať ani rok. Môže mať medzinárodná izolácia na ruský hokej negatívny vplyv?

Ak by to trvalo dlho, môže. Keby to bola otázka dvoch rokov, tak si myslím, že nie. Nad hokejom tu samozrejme vysoko stoja iné hodnoty – to hovorím s ohľadom na vojnový konflikt na Ukrajine.

Izolácia nie je dobrá pre ruský, ale ani pre medzinárodný hokej. Ruskí hráči majú v sebe niečo, čo iní hokejisti nie. Mne sa na Rusov vždy dobre pozeralo. Sú kreatívni, technickí, bez nich by hokejový svet prišiel o veľa.

Z tohto pohľadu to nie je dobré ani pre jednu stranu. Rusi sú veľmi hrdí. Povedia, že ich to vôbec neovplyvní, že tým trpí iba svetový hokej, a že keď sa vrátia, zasa budú najlepší. Ale dobre si uvedomujú, že to tak nie je.

Momentálne, keď sa povie Rus, veľa ľudí si predstaví nejakého arogantného, agresívneho a povýšeneckého človeka. Viem, že časť toho národa je presne taká, ale zároveň som presvedčený, že to nie je väčšina. Tá je podobná väčšine z nás a túži po tom istom.

Máte 38, minulú sezóne ste odohrali za Plzeň. Viete už, kde budete v kariére pokračovať?

Neviem. Som šťastný, že som bol doteraz profesionálny hokejista, ale posledná sezóna vo mne niečo trošku nalomila. V Plzni som sa herne necítil dobre, hoci spoluhráčov som mal výborných. Ale filozofia a spôsob práce našich trénerov mi nevyhovoval.

Nebol som schopný napĺňať ich očakávania na ľade a mimo ľadu, hlavne vo vzťahu k mladým spoluhráčom, som nebol ochotný ich napĺňať.

Nehral som dobre, možno s výnimkou záveru sezóny. Takže, ak sa ma teraz pýtate, naozaj netuším, kde budem hrať a či vôbec.

Dominik Graňák
Narodil sa 11. júna v Havířove. Hokejovo vyrastal v Trenčíne. Na klubovej úrovni hral na Slovensku, v Česku, Rusku, Švédsku a Švajčiarsku. So Slaviou Praha získal český titul, s Färjestadom švédsky, s Dynamom Moskva vyhral dvakrát Gagarinov pohár. So slovenskou reprezentáciou hral na dvanástich majstrovstvách sveta a na ZOH 2018 v Pjongčangu.