kedysi som tu pisala jeden dennik. netypujem, ze by si ho snad niekto pamätal, ale toto je pokracovanie.
podtitul: ako to dopadlo;)

myslim,ze spriaznenu dusicku o ktorej som tam hovorila som este celkom nenasla, teda nie presne.
ale nasla som inu, konkretne 3 ine, ktore mam uplne rada (vy viete, ktori to ste) a s ktorymi mi teraz velmi fajn, ked ich stretnem.
som sa naucila skladat male modre lietadielka o osmej rano na novom moste...
konecne mam pocit, ze sa mozem niekomu vyrozpravat, a jeho neobtazuje pocuvat...
po jednom jedinom stretku som len nedavno dorazila domov uplne stastna a happy, ani neviem z coho...

dakujem vam strasne moc, velmi vas mam rada. a ste uplne fajn. ale to viete;)

este to sice nie je presne "to", co som chcela.
ale ved kaslat na to, tak budem sama. a co, ved mi vlastne ani nie je tak zle... ked sa nad tym hlboko zamyslim...(ale velmi hlboko;))
mozno naozaj neexistuje, tak naco to riesit.

asi mi to uz je jedno...a ani depku z toho nemam! ;)

hmm...a mam rada soundtrack k troji, som zistila...hmm...