/autorove memoare, props to id 2569/
Dobry den. Volam sa Popol, co je akromyn zlozeny zo slov pokora, podpora a lenivost. Jedna Zidovska mudrost vravi, ze je dobre nosit so sebou dva kusky papiera. Na jednom je treba mat napisane 'Svet bol stvoreny pre mna' a na druhom 'Som iba prach a popol'. Ten prvy je nutne vytiahnut z vrecak, ked mame pocit, ze na nas dosadla tazoba a nemame nadej, ten druhy ked naopak mame pocit, ze sme strojcami svojho stastia a ze nas z nasich vysin uz nic nezostreli. Este raz, dobry vecer, ja som Popol.
Vraj si nemam vymyslat neologizmy, pretoze to prinalezi mysli psychopata, no podotykam, ze okrem depresivnych faz mojho ochorenia, ku ktoremu som sa dopracoval zurovanim, nezdravou zivotospravou a ignorovanim varovnych signalov, mavam manicke epizody, cize som skor psychotik. Neviem do akej miery bol psychopatom azda najvacsi slovensky literat Pavol Orszagh-Hviezdoslav, ktoreho urcite vieme priradit k nasledujucemu uvodnemu versu k rovnomennej basni.
Mna kedys' zvadzal svet mi hovoriac... Ano, ano, madarizacia a jeho studia na Dolnej Zemi ho prinutili uvedomit si krasu materinskej reci a kultury, do ktorej sme sa narodili respektive ktoru nas naucili nasi rodicia. V mojej verzii by prerabka vyznela asi takto:
Mna kedys' zvadzal svet mi hovoriac, bohati si plnia brucha dohoriac.
Je to pripomenutie si nasivky, ktoru som nosieval na siltovke ked som mal takych 15-sestnast. Molotov Cocktail s nadpisom Burn out the rich. Aj by som to nechal plavat, no v 14tich sa mi otvoril svet. Uspesne som absolvoval prijimacie skusky na bilingualne gymnazium a ja som si naivne myslel, ze sa aj mne otvoril svet a ze ma laka byt niekym....ako to povedat, dnes by som to s odstupom casu vyjadril najlepsie zopakovanim 'byt niekym'.
Aj vy ste nedavno zaznamenali tu kolujucu anketu 'Co ste robili 11. Septembra?' Ja Vam to poviem presne. O nasmerovani unesenych lietadiel do dvoch mrakodrapov Svetovej obchodnej organizacie som sa dozvedel z vysielania stanice BBC na ulici Laurinska, kde som stal pred Mestskou kniznicou a prechadzal som sa s novym spoluziakom z Francuzskeho lycea. A uz vtedy som to mal tak zafixovane, ze IMF, WB a WTO su ti ''zli''. K tomuto zaveru som sa dostal pri hltani webstranok Cesko-Slovenskej Anarchistickej Federacie a Federacie Socialnych Anarchistu, ku ktorym som sa dostal cez spoznavanie internetu a nasledne vyhladavanie pojmov z textov Zacka De La Rochu z Rage Against The Machine. Uz vtedy som bol hodne mimo, ako vidite. Az na jedneho sudruha, ktory neskor presiel do umiernenych vod som nenachadzal sudruhov a sudruzky a ako to sa to neskor stalo pravidlo, vytrcal som. Spoznavanie a stotoznovanie sa s principmi tohto nezvycajneho politicko-socialno-ekonomickeho smeru /da sa povedat, ze antiautoritarstvo moze presahovat aj inych sfer, ja to rad obmedzujem na tieto tri discipliny, oblasti/ mi vyplnalo moj volny cas a rad som hladal inspiraciu aj v obdobne orientovanej literature a hudbe. Ceska generacia anarchistov z okolia prvej svetovej vojny, spomenme Stanislava Kostku Neumanna, ktory defraudoval odborovy fond na svoje zabavky, Frantiska Gellnera, autora basne a neskor pristupu k svetu Po nas potopa, Jaroslava Haska, ktory nas kazdy rok cez neuveritelneho Rudolfa Hrusinskeho, toho co sa tak rad kochal v embecke, presviedca o absurdnosti vojnovej masinerie, na margo absurdnosti, z Haska sa po vojne stal komunista a mohol by som pokracovat aj do inych krajin, u nas napriklad hnutie Tolstojovcov, pomenovane po velikanovi svetovej literatury, anarchokrestanovi Levovi Nikolajevicovi Tolstom, ale nechame to tak. K nicomu to ostatne nesluzi v dany moment, vy si musite uvedomit, ze som citil v sebe istu odlisnost, istu nadej, ze bude lepsie, ktora bola vysvetlovana podla strohych pouciek a podla nazorov teoretikov z opacnej strany spektra. Cize som sa istym sposobom vymedzil.
Skvelou protivahou bola vikendova kratochvila s nazvom snowboarding. Bol som externym clenom miestneho sportoveho oddielu, ktory sa v telocvicni pripravoval aj pocas tyzdna. Mna hodiny jazyka oslobodzovali od suchych treningov, co mohlo mat za nasledok zlomeninu praveho predlaktia. Mozem s hranou pychou povedat, ze som si na vlastnej kozi zazil prepych a luxus v Rakuskej nemocnici, kde som bol operovany a osetreny. Po tejto eskapade som uz ale neprekonal vsugerovany strach a v januari 2004 som vymenil snowboard za … Tottenham Hotspur. Futbalovy klub zo severu Londyna. 17rocnemu vyrastkovi sa asi lubilo odlisovat sa pri kazdej prilezitosti, priznam sa, trochu mi imponoval popis ''najnenavidenejsi klub v Anglicku''. Tak som si vypocul obcas, ze som Yiddo, obcas aj ta neprijemna slovenska verzia, to iste som si vypocul, ked sa hraval biliard o peniaze, atd. Utopisticko-buricske tendencie pomaly spinkali, na antifasisticku demonstraciu po smrti Daniela Tupeho som uz nebol, dobre sa mi zilo, ked som mal dve party, tu prevazne chlapcensku v triede, kde sa ucim ratat karty, prosim nehovorte to Shlomo Rastovi, a tu z klasickej metodky, kde pofajcujeme skanky a salviu, co ma decentne rozsekava, no pri snahe udrzat sa v kontakte s realitou ma to zamestnava spolu so skolou, jazykmi, obcas dobrou knizkou, nadovazok podla siedmej urovne cedoke mi moj otec dal na vikendy pracu. Neviem, ci sa inspiroval Ram Bamom, moj typ je ze skor nie, no fungovat to funguje a zchus sa rata tak ci tak. Stale snivam, ze nebudem musiet riesit existencne, nie existencialne problemy, stale snivam, ze si najdem studijny smer, ktory budem studovat a v ktorom sa aj uplatnim, stale snivam o tych od aprila do oktobra odhalenych, oholenych nohach, nic neobycajne, len ako to aplikovat spolu s mojim svetonazorom.
Ked vtom, 25.9.2004, az sa moj kamarat neurazi, na Tasuna, den po Lubosovi v mennom kalendari, som sa lutoval u kamarata na byte, ze si nikto nespomenul na moje 18te narodeniny. Temna stranka sebalutosti a patetickosti mala za nasledok, ze po pol roku odolavania, co substancia menom metamfetamin zacala nahlodavat integritu a psychicke zdravie nasej party, som podvolil. Odvtedy som urobil vela hluposti, menovat ich nebudem, mozno neskor v tejto kapitole, no kedze kontinuum mojho zivota by bez tohto omylu nebolo celistve, prosim Stvoritela, aby mi ulahcil premyslanie a nezosielal mi myslienky typu ''keby som to mohol vratit spat!''. Skratka, ako sa mozete dovtipit, neskory adolescentny cynizmus a skepsa, ktorej predchadzalo upustenie od katolickej viery pretavene do ateizmu, pesimizmus a absencia elementov, ktori by ma zdvihli z negativistickeho zaseku mali po dalsom roku odolavania a drogoveho experimentovania za nasledok navrat k czeku. Rad by som este citatelku a citatela oboznamil, ze najvacsia sranda predtym nez tento odpad pohltil moju sasovsku personu, mi bol social hacking rozumej ad hoc stylizovanie sa do rozlicnych poz a docasne tendencne osvojenie si roznych filozofii, nazorov a vedeckych pristupov. Priklad : isli sme ako parta vecer von, padla tema Medzivojnova literatura a ja som sa na ten vecer stylizoval do polohy ''abstraktny surealny dadaista''. Ze mi to aj ostalo a ze som k tomu v roku 2010 pridal Turgenevovsky odvravaci, vsetko negujuci, nihilizmus, jaj, strasny som ja klaun, to Vam teda potvrdzujem... Cize mlady, obcas zvedavy, obcas strateny, obcas doplnajuci ucitelov, obcas 4kar nasiel utocisko v drogach.
Pred maturitou som nemohol vyplnit otcove prianie studovat medecinu, nakolko som bol z biologie uplne vylizany, chcel som si zobrat rok volna, no to bolo okamzite zamietnute a ked som videl mensie zlo v povinnej vojenskej sluzbe nez v prenasani tasky z poslucharne do auly, potom rychlo na cigo potrepkat ako som sa dobre niekde rozsekal v klube, mama alebo otec ma poslali k ocnej, ktora specatila moju silnu farboslepost, dnes sa uz mozno pouzivaju vyrazu ako porucha farbocitu resp daltonizmus, neda mi... Co ta porucha? Defektny farbocit vam asi tiez nestimmuje, ze? Nic, stejne v lete na festivale Pohoda minister obrany Liska ukoncil trapenie mladych brancov, ktori su den noc buzerovani lampasakmi, co si kompenzuju svoje komplexy, na druhej strane, muzi a aj zeny nad 50 Vam radi povedia, ze ich generacia by dnes nebola ochotna vzdat sa zazitkov a vo vela pripadoch aj zmiesanych ceskoslovenskych manzelstiev. Ak si myslite, ze Vam podhadzujem nekoherentnost v povode anarchizmu v antimilitarizme v kontraste s mojou ulievacskou snahou nechat sa odviest, vedzte, ze mi chybala disciplina. Charakterova crta lepsie povedane pristup, ktory u mna nie je pritomny dodnes. Bohemom sa mi velmi nezavdacite, no lemrou a neambicioznym motakom trafite klinec po hlavicke. Cize horsa na Fakultu managementu, Univerzity Komenskeho.
Najkrajsie cajky, ake si viete predstavit, tie predmety boli tiez uplne pecky, vyucujuci a vyucujuce snad este lepsie nez na strednej a to som im nikdy nepovedal, tym ucitelom zo strednej, ze latka bola nasadena velmi vysoko, Baruch Hashem, ze som sa tam vobec dostal. Aj na strednu aj vysoku. Spatne berieme niektore uspechy ako samozrejmost, no vysoka ma bavila, akurat, ze ked som isiel na konci druheho rocnika bakalarskeho studia, mal som uz vybudovany silny navyk na uz spominany jed, ktory som si navyse mohol dovolit platit z prace na polovicny uvazok v zahranicnej firme. Tak ako som sa nikdy nevidel zit svoj dospely zivot na Slovensku, tak som musel zavrhnut dokoncenie studii aj naslednu karieru vo Francuzsku, pretoze ti Francuzi su taki kolosalni kripli, to snad ani neni pravda /Pozn.aut. - tiez som kripel /. Navrat naspat, relaps, opakovanie rocnika na vysokej – spoplatnene, praca ako nocny straznik na stavbe, neskor novy zamestnavatel velmi podobny tomu predoslemu pred odchodom do FR, praca a okolie ma prinuti robit si vodicsky preukaz, bakalarska praca, vikendy v Subclube a Radosti, ta blondava s dlhymi nohami, co sedava o rad predo mnou, vela piv a poldeci kazdy raz, co idem von, Slovan na vyplnenie dojazdov v sobotu alebo v nedelu, novi ludia v mojom okoli a do toho vsetkeho zacinaju nezhody s rodicmi. Ten eustres som nejak nepodchytil, ako vidite.
Par mesiacov som chodieval ku klinickej psychologicke, ked zo mna pred mamou vypadla moja neduha, no nemozem si pomoct, spurne decko si dava klapky na usi a odmieta pocuvat. Tak som bol 23.11.2009 hospitalizovany s mojou prvou psychozou, inac prvykrat som bol hospitalizovany s psychozou, asi dva mesiace som mal problemy so spankom a aj ked som hento vysadil, spolupacient ma ubezpecil, ze to mi jebe, ne lebo davam, ale pretoze nedavam. Tak sa z liecenia vraciam z pocitom, ze som uz navzdy odpisany, polroka sa davam este dokopy, potom mozem znovu pracovat u otca, chodievame von robit neplechu s Figurantom Aedonysom, tak jak dnes, no vtedy sme boli este plni idealov, plni mladickeho nadsenia. Skolu nedokoncim, neviem sa na nic sustredit, ani bakalarsku pracu neviem zosyntetizovat z uz napisanych a to ani na treti pokus. Dodnes ma to pred otcom mrzi, poslednou dobou ked idem za nim do jeho prace, tak si na to vzdy spomeniem pri dome Bratislavskeho kata na Bastovej 7 a pri Mikve si zas nalejem nadeje a skusim prist s usmevom, bez prehnaneho pocitu viny. Druha, tretia mania, ktora je korigovana ustavnou liecbou, rozpad rodiny, to uz byvam mimo rodicovsky dom a bavi ma djing, ten ma unasa do mojho sveta, ktory si poctivo pestujem, az na to, ze ked si pozriem Nolanov film Inception, sice nie hned, no postupne si pripustam, ze to je okrem eskapizmu aj patologickost na druhu. Stvrta hospitalizacia je uz zachrana pred depresiou, vraj som vyzeral ako klbko nestastia, tak pravil pan psycholog v zariadeni, kde som byval peceny vareny. Prechod z manualnej prace naspat na korporatnu saskaren, ci uz pretransformovany Arthur Andersen alebo document management entita Svajciarskej posty. Prve spolubyvanie, idem si po pruser a blbce mi urobi bu-bu. Nemal som co provokovat. Spoznavam Huga, znameho v mojich literarnych pokusoch aj Shlomo Rastah, striedanie absolutnych pocitov prazdna a beznadeje so zableskami intelektualnej geniality, to vzdy v spolupraci s niekym. Vieme prist na zaujimave srandy, napriklad ovladanie krivky dotycnicou a pod. Bu-bu druhykrat, prchanske do Prahy, prichylenie na squate, celozivotny sen a prudke vytriezvenie, presun do mesianistickej sekty. Stava sa zo mna nabozensky fanatik/ dalej NB /. Navrat do BA, proti mojej voli, navrat na medikamentoznu liecbu, kde som az dodnes, odchod Huga do Ur Kasdim, praca v supermarkete, neskor praca v banke. Zvazovanie ci konvertovat, rozhodnutie pre tento krok, narocny krok a nie tak jednoduchy, odchod z banky, pokus o pracu v kuchyni, ako vela inych snazeni v mojom zivote neuspesne, no co mam robit, aspon to skusam. Teraz chrapem u mamy na gauci, rad sa modlim, rad citam Zalmy, krcmy nemozem ani vystat priznam sa, drogam sa neuspesne vyhybam, viem, ze sa mi to raz podari, opat raz za cas skvela myslienka, skoda, ze po 20tich rokov stale nemam nikoho, kto by ma doplnil a obcas potiahol. Tak to ale vychadza nateraz, uz sa snazim pozerat na zivot s miernym odstupom. Do mojho zivota vstupil pred vyse desiatimi rokmi maly chlapec, ktoremu musim byt do istej miery vzorom, to ma nuti snazit sa, no viac ma motivuje zit v sulade s Torou, jest kosher /ak na to mam/, studovat sefarim, neignorovat Shabbat, obcas kde tu pomoct, podporit. No ten levicak a ten, co nevie prist tejto sucasnej kapitalistickej sarade na chut, ten tam stale je. Sef mi v predoslej praci povedal, nech s tym uz nebojujem a podla chassidskeho pristupu ''transform the darkness into light'' pristupoval k situaciam, ktore sa naskytnu / ktore mi Hashem podsuva a cez ktore mam rast.
Mozem posobit akokolvek utrapene, no predosle udalosti v mojej ceste zivotom maju svoje opodstatnenie. To ze im nerozumiem na tom nic nemeni. Taktiez, dolezita crta z mojho lyrizovaneho zivotopisu je - kde mam ksakru babenku? Ze som extremne timidny je jedna vec, to je vysvetlenie dob minulych, teraz uz taky zakriknuty zrovna nejsom, skor unaveny a navyse, nechcem deti s nezidovkou, to mi nemozete zazlievat. Vsetky tie frustracie, vsetko to precitlivele reagovanie na opakujuce sa neuspechy, vsetky tie nevyplnene sny a aj vsetky tie pekne veci, ktore som mohol vytvorit, no poznate to, s kym a pre koho? Vsetko toto zo mna ani z nikoho ineho nerobia udomacneny pojem v mojej materinskej reci vyslovujuci sa v nasledovnej podobe ''fejl''.Neni som fejl a ver mi, ty tiez nie... Mam rad, ze rano vstanem a idem znovu do dna, moc optimizmu a radosti zo mna nejde, snazim sa napriek tomu.
Sedim si tu niekde na polceste medzi 30kou, kedy som mal zmudriet a 40kou kedy mam zbohatnut, no jedine na co viem pri pisani scenara k pornofilmu prist, je ze som nepobral tolko misogynie a tolko apetitu za lahko zarobenymi peniazmi, ze pisem Hugovi, ze sa chcem stretnut. Behom polhodiny mu vysvetlim, ze z tejto blbosti musim vycuvat, ze ma to ubija pozerat pornografiu pre inspiraciu a ze mi to vnutorne vadi. Hugo to respektuje a vyhovie mi. Kapitalny typek, to Vam teda poviem, aj ked sa odvtedy nebavime.