Re[6]: 06.05.2022-21:41:39 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re[6]: 06.05.2022-21:41:39
template:	4
parent:	Re[5]: 06.05.2022-21:41:39
owner:	ddd
viewed by:
created:	08.05.2022 - 02:36:12

cwbe coordinatez:
866
1551575
3478313
8972697
8972699
8972701
8972756
8972793
8972880
8972925

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

nesledujem to ani len povrchne, ale nie je toto praveze ucebnicovy priklad toho, ako idu podla ekonomickych teorii? urokova miera ako nastroj kontroly a balansovania rastu hdp a inflacie, nizke uroky sposobuju rast core inflacie -> treba zmenu, ci uz preto, ze core rast je okej, alebo je inflacia teraz dolezitejsia.

0000086601551575034783130897269708972699089727010897275608972793089728800897292508972989

ide najma o to, ze to prepalili s koronou. tam sa bezprecedentne tlacilo hoci uz po par mesiacoch tak nejak bolo zrejme, ze zbytocne. to pokracovalo este aj dalsi rok ked uz to bolo uplne ocividne, ze je to zbytocne. chapem, ze nejaka "strategia" bola dlhodoba, ale ked ju vedeli prijat velmi rychlo (kolko to bolo, za 1-2 mesiace uz bolo vybavene) tak snad mohli obhajit aj velmi rychle stiahnutie.

stalo sa to, ze je tu dalsi velky problem a tentoraz uz dalsie tlacenie nebude mat vobec taky efekt, a zaroven si nemozeme dovolit netlacit.

000008660155157503478313089726970897269908972701089727560897279308972880089729250897298908973011

no ja prave neviem ako ocividne, resp. ako velmi je pravda to 'bolo zrejme, ze zbytocne' a 'a tentoraz uz dalsie tlacenie nebude mat vobec taky efekt,', proste to sa imho posudzuje z ekonomickych fundamentov, napr. cez covid islo okrem miliona inych veci aj o to, ze firmy si museli poziciavat kvoli a nizke sadzby boli nevyhnutne na to, aby sa udrzali nad vodou. a rovnako to dalsie tlacenie bude mat v nejakom vyzname uplne rovnaky efekt, lebo umozni refinancovanie bez stupnutia nakladov. vsetci sa pri inflacii pozeraju na tovary a ako velmi su firmy vo vate, ale trochu sa zabuda na to, ake supy dostali sluzby a cele obrovske odvetvia su nowhere close pred-covid stavom. co tym chcem povedat je, ze minimalne kym vyslovene nevidis mieru poziciavania firiem a to, ako su tie peniaze pouzivane (napr. klesli investicie?) tak tazko hodnotit - lebo ak tieto veci nenabehli tam kde ich chces mat, tak tlacit 'musis'.

00000866015515750347831308972697089726990897270108972756089727930897288008972925089729890897301108996739

takto s odstupom casu mi to pride,ze to vsetko dopadlo na kkt. zdrazovanie, zdrazovanie, zdrazovanie a niekde na konci este aj panicke vykupovanie niektorych odvetvii (drevo, solar). a to vsetko s celkom neurcitymi zajtrajskami, mne to nepride ani teraz ako dobry napad to, co robila a robi ECB, samozrejme ruka v ruke s nechopnymi politickymi "lidrami"

0000086601551575034783130897269708972699089727010897275608972793089728800897292508972989089730110899673908996747

takto s odstupom casu mi prijde, ze na sucasnej situacii mala politika ecb este omnoho, omnoho mensi vplyv ako som si myslel vtedy.

zhodou okolnosti akurat pocuvam https://vredakcii.podbean.com/e/hlavny-ekonom-nbs-horvath-je-ferove-povedat-ze-nas-cakaju-tazke-casy/ , cekuj cca od 16-tej minuty, a aj ked teda nezdielam optimizmus o vrchliacej inflacii, ecb fakt s dlhodobou extremne stupidnou europskou energetickou politikou nic nema.

000008660155157503478313089726970897269908972701089727560897279308972880089729250897298908973011089967390899674708996798

diky. nechcel som upozornovat len na energetiku, lebo to je populisticka chyba celej generacie ci dvoch politikov. ale to zdrazovanie je velmi citelne vsade.
ked sa tlacia helicopter money priamo ludom do ruk, tak to ani inak nemoze dopadnut. zevraj sa to da lepsie viazat a radsej taketo peniaze zo vzduchu investicne zadotovat niektore odvetvia. co sa vsak stalo bolo, ze ludia zvysili dopyt a zaroven zatlacili na ekonomiku tym, ze nechceli/nemuseli pracovat a teda hdp malo o dalsi tazivy faktor navyse. v tomto ecb ma prsty.

inak za tie prachy mohol byt aj reaktor na studenu fuziu uz hotovy, obrazne povedane.

00000866015515750347831308972697089726990897270108972756089727930897288008972925089729890897301108996739089967470899679808996848

spomenul som energie, ale aj komodity a potraviny su tahane svetovymi cenami, a ja fakt neviem o ziadnom mechanizme ako by, co i len teoreticky, menova politika mohla sposobit dramaticke skokove zmeny cien napr. dreva alebo ocele. jasne, ze ked ti benzin vyskoci o 50%, tak si to dopravcovia (a vsetci ostatni) premietnu a stupne ti vsetko.

> ked sa tlacia helicopter money priamo ludom do ruk, tak to ani inak nemoze dopadnut.
lenze jednak ti stale chyba ta kauzalita - ze preco/ako presne to menova polita sposobila, specialne ked bola uvolne dlhe roky a nic sa nedialo - a po druhe to ignoruje komodity. fakt si vypocuj ten kusok podcastu, on tam jasne hovori ze gro svk inflacie je len a len o svetovych trhoch.

a tiez podla mna celkom podcenujes niektore aspekty zmien spravania. 1) ludia nezvysili dopyt primarne kvoli tomu ze nemuseli pracovat, ale kvoli tomu ze vynutene prestali kupovat sluzby (a napr cestovanie)*. to je obrovsky sok ktory v zasade musi dvihnut ceny tovarov, aspon docasne. 2) vyrobcovia boli na zaciatku pandemie dost (extremne?) opatrni, napr. my sme to brutalne videli ked 3-6 mesiacov vela veci uplne stalo a neexistuje ze by sa zacal nejaky novy projekt -> dalsi tlak na ponuku v spotrebnom tovare aj logistiku. 3) toto leto sa zase dopyt masovo prelial z tovarov naspat na - tentokrat extremne podvyzivene - sluzby. to su vsetky tie drahe letenky lebo letiska a aerolinky nestihaju a drahe restiky lebo nevedia zohnat personal. toto su ponukovo-dopytove soky, nie dosledky menovej politiky.

*) imo ignorujes ze tento prvy sok potrebujes dofinancovat - ono sa to lahko povie ze 'nemali im davat helicopter money', ale, debilne povedane, co by ti ludia zrali ked nemohli chodit do roboty lebo sluzby stali? a tie restiky detto, to, ze covid nespravadzala brutalna vlna krachov (nemyslim na svk lol) je len a len vdaka statnej podpore. Myslis, ze bez nej by to vyzeralo pekne, keby napr. nezamestnanost vyskocila este o 10pb vyssie? A dalej, toto praveze tlmilo dopad na hdp, lebo velka cast hdp je spotreba, a ked nemohla ist do sluzieb (a ludia by nemali statne peniaze) hdp by (pomerne vyrazne) padlo. Tym, ze sa dramaticky neznizil disponibilny objem prostriedkov v populacii a spotreba bola nahradena tovarmi, ekonomika ostala +- v rovnovahe - ale nie supply chains.

0000086601551575034783130897269708972699089727010897275608972793089728800897292508972989089730110899673908996747089967980899684808996860

Menova politika samozrejme tie efekty sposobuje. Mas peniaze, nemozes ich nechat na beznom ucte ako podnikatelsky subjekt, lebo za to su tazke penale a QE ich znehodnocuje. Tak zacnes skupovat akcie, nehnutelnosti, zlato, bitcoin, komodity.

Potom pride Covid este vacsie QE a zacnes este viac skupovat. Problem je ze ceny akcii a nehnutelnosti (teraz ratame global - to ako tvoja suseda vyhodne predala jednoizbak, alebo jej kvasi v ponuke 3/4 roka je irelevantne) potom uplne stratia prepojenie s ich realnou hodnotou vyjadrenou napriklad vykonnostou firmy ktoru reprezentuju.

Firma robi WC misy. Predtym vyrobila X hazjovych mis predala ich za priemernu cenu Y. Podaril sa jej rast a vyrobi 2.5 krat tolko hajzovych mis, za cenu 1.3Y ale kvoli QE vsetci napchaju prachy do jej akcii a cena stupne 50 nasobne. Ked sa toto stane s velkym mnozstvom firiem tak sa mena napasuje na to ze ceny akcii boli 15x nadhodnotene. Proste sa ta ista hodnota vyjadri vyssim cislom v menovych jednotkach - tym padom klesa hodnota menovej jednotky,.

A ano ceny energii hraju rolu tiez, ono sa tie efekty budu navzajom tahat a inflacia moze este stupat....

000008660155157503478313089726970897269908972701089727560897279308972880089729250897298908973011089967390899674708996798089968480899686008996878

Este si prosim nastuduj, co su 'monetary aggregates' a zakomponuj si to do svojich slohovych prac.

00000866015515750347831308972697089726990897270108972756089727930897288008972925089729890897301108996739089967470899679808996848089968600899687808996894

No co by to bolo, pocet penazi v obehu (su samozrejme M1 is the sum of currency in circulation and overnight deposits, M2 is the sum of M1, deposits with an agreed maturity of up to two years and deposits redeemable at notice of up to three months; and M3 is the sum of M2, repurchase agreements, money market fund shares/units and debt securities with a maturity of up to two years).

Relevantna cast ekonomiky ku ktorej je ta mena viazana (stat, ale v pripade USD, EUR je to zlozitejsi) ma hodnotu X, nejake tempo rastu (obcas je to pokles). Ak rastie mnozstvo penazi v obehu neumerne voci X a tempu rastu ekonomiky a produktivite prace, nie je co kupovat, a hodnota penazi v tej ekonomike klesa.

Investori potom skupuju akcie, nehnutelnosti, komodity, bitcoin hocico, lebo maju hodnotu H, a domnievaju sa ze oproti poklesu meny H klesne menej, alebo stupne.

Kedze to robia v nadmernom mnozstve, statkov nie je dostatok, tak sa tam vyskytne nadhodnotenie, podvody atd. Cena tych statkov sa odtrhne od ich realnej hodnoty a kedze ludia chcu byvat atd, tak treba zas natlacit viac papierikov. Samozrejme ze nieco v tej ekonomike casom zlyha.

000008660155157503478313089726970897269908972701089727560897279308972880089729250897298908973011089967390899674708996798089968480899686008996875

ale bavime sa o komoditach a energiach - akcie firmy alebo byt vies drzat, kym milion ton psenice alebo 1TWh vacsinou nie.

a ten rozdiel jasne vidno - akcie (niektore! *) a nehnutelnosti, ktorych rast sposobuje (aj) menova politika, poslednych 10 rokov sustavne a pomerne rovnomerne rastli. Ak hovoris, ze napr. komodity su tahane tym istym, preco ich grafy vyzeraju uplne inac?

*) ked sa pozries napr na stoxx 600 medzi 2015 - 2020, ked qe vo velkom ficalo, tak je jasne ze ani toto take jednoduche nebude.

"A ano ceny energii hraju rolu tiez," - zase, typek z nbs hovori ze to je absolutne dominantny faktor, ty hovoris ze 'tiez'...

00000866015515750347831308972697089726990897270108972756089727930897288008972925089729890897301108996739089967470899679808996848089968600899687508996900

Pocul si uz niekedy o opciach ? Tie mozes tiez podla charakteru podkladoveho aktiva drzat relativne dlho (niekolko mesiacov) - je rozdiel ci mas vlozene dolare v opcii na 1TWHh energie co sa ma vyrobit o rok, alebo na beznom ucte. Cena energie je presne cena tych opcii na nejakej burze.

NBS netreba brat v niektorych veciach vazne. Ono sa este stane, ze obidva faktory zaberu naplno, a bude curbes obrovsky.

0000086601551575034783130897269708972699089727010897275608972793089728800897292508972989089730110899673908996747089967980899684808996860089968750899690008996903

ALE PRECO SA EQ (opcie, whatever) ABSOLUTNE NEPREJAVOVALI NA RASTE CIEN (komodit, energii) POSLEDNYCH 10r

:)

000008660155157503478313089726970897269908972701089727560897279308972880089729250897298908973011089967390899674708996798089968480899686008996875089969000899690308996909

Su pomerne kratkodobe (oproti nehnutelnostiam), a najprv sa bublina fukala inde (plus tie "grafy" ovplyvnuje aj dostupnost - psenice niekedy byvali aj prebytky atd...). Ale ked mas zrazu energeticku krizu, a idu ti ine podkladove aktiva buchnut (ano, tu je to zas previazane s nedostatkom energii), firmy idu zastavit vyrobu zas (klesa hodnota ich akcii), kancelarske budovy boli prazdne pocas covidu a teraz zas sa do kupy a prenajmov nik nehrnie, lebo zas energie, energie treba na vystavbu na udrzanie prostredia v tych budovach a musia si ich prenajat firmy z toho, co zarobia na vyrobe.

Tak tie peniaze vyberies a nakupis rastove aktiva - zeby opcie na plyn ? Ten prebytok penaznej zasoby je dost zloba aj izolovane, ale s nedostatkom energii to bude vacsia sranda a ano budu posobit sucasne.

Poriadny bordel ti nikdy nevznikne len na zaklade jedneho faktora.

0000086601551575034783130897269708972699089727010897275608972793089728800897292508972989089730110899673908996741

na druhu stranu je pravda, ze na sl9vensku to citime asi najviac. zevraj take francuzko, a co som mohol zazit teraz aj taliansko, tie ceny az tak velmi nemenili.