Mikroplasty máme v krvi. Vedci po prvýkrát našli zvyšky polystyrénu či PET fliaš v ľudských žilách
Zuzana VitkováZUZANA VITKOVÁ


Plastové vločky z PET fliaš. Foto – N
Plastové vločky z PET fliaš. Foto – N
Takmer 8 z 10 testovaných ľudí malo v krvi plasty. Niektoré vzorky obsahovali aj viac druhov plastového odpadu.

Tony plastového odpadu sa hromadia v moriach či riekach, ale aj v zdanlivo nepoškvrnenej prírode, ako sú pralesy a ľadovce.

Najnovšie dôkazy hovoria o tom, že mikroplasty sú aj v ľudskej krvi. Tým pádom môžu po tele cestovať a usádzať sa v jednotlivých orgánoch.

Plast v krvi takmer 80 percent účastníkov
Predchádzajúce výskumy už potvrdili, že ľudia mikroplasty konzumujú napríklad v rybách, ale do tela sa nám dostávajú aj z vody alebo zo vzduchu.

Mikroplastové čiastočky sa našli aj v ľudských výkaloch. Vyhnúť sa im teda nedá.

[ Odoberajte e-mailové upozornenia na nové články v rubrike Ochrana prírody e-mailom. Aktivujte jedným kliknutím sem. ]
Nový výskum, ktorý ako prvý odhalil mikroplasty v ľudskej krvi, vyšiel v časopise Environment International. Vedci boli v rámci neho schopní detegovať a analyzovať aj plastové častice s veľkosťou iba 0,0007 milimetrov.


Mikroplasty sú plastové častice menšie ako 5 milimetrov. Ilustračná fotografia – plastový granulát. Foto – Slovnaft, Skupina MOL
Skupina dobrovoľníkov bola pomerne malá – na štúdii sa zúčastnilo 22 anonymných zdravých a dospelých darcov. Mikroplasty sa našli v krvi sedemnástich z nich, pričom niektoré vzorky krvi obsahovali aj dva alebo tri druhy plastov.

Polovica z pozitívnych vzoriek obsahovala takzvaný PET plast, z ktorého sa vyrábajú napríklad plastové fľaše. Tretina dobrovoľníkov mala v krvi zvyšky polystyrénu a štvrtina vzoriek obsahovala polyetylén. Z neho sa vyrábajú plastové tašky.

Prelomový výsledok
„Naša štúdia je prvým náznakom toho, že máme v krvi častice polyméru – je to prelomový výsledok,“ povedal pre denník Guardian spoluautor štúdie a ekotoxikológ z holandskej Vrije Universiteit Amsterdam Dick Vethaak.

Aby vedci zabránili kontaminácii vzoriek plastami z laboratória, používali iba oceľové injekčné ihly a sklenené skúmavky.

Množstvo a typ plastu sa medzi vzorkami krvi aj tak výrazne líši. Rozdiely podľa Vethaaka môžu odrážať krátkodobé vystavenie plastom tesne pred odberom. Ak napríklad človek predtým pil kávu z plastového pohára.

„Ide o priekopnícku štúdiu,“ povedal s tým, že výskum treba rozšíriť najmä o počet vzoriek. Niektoré ďalšie štúdie už podľa jeho slov prebiehajú.

Za koľko „zjeme“ zubnú kefku?
Podľa štúdie Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) z roku 2019 prijme bežný človek za týždeň asi dvetisíc plastových mikročastíc s hmotnosťou zhruba päť gramov.

V čase, keď správa vyšla, sa často hovorilo, že je to, ako keby človek „zjedol“ za týždeň kreditnú kartu a za mesiac zubnú kefku.


Ilustračné foto. TASR/AP
O tom, čo nám plast v tele môže spôsobiť, však zatiaľ veľa nevieme.

Predchádzajúce štúdie na bunkách v laboratóriu však už ukázali, že mikroplasty ich poškodzujú. Pevné častice znečistenia ovzdušia, ktoré dýchame, podľa iného výskumu poškodzujú každý orgán v tele. Prispievajú tak k miliónom predčasných úmrtí ročne.

„Plasty sú materiály, ktoré chemicky neinteragujú s prostredím, takže by nás nemali chemicky zasahovať,“ vysvetľuje pre Denník N chemička Anna Grenčíková zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorá sa zaoberá najmä mikroplastami vo vodných tokoch.

Problémom podľa nej môžu byť látky, ktoré sú do nich pridávané, prípadne znečistenie, ktoré za svoj život na seba naberú. Vedkyňa vysvetľuje, že môže ísť napríklad o ťažké kovy alebo aromatické látky.

„Štúdie na zvieratách nám naznačujú, že takéto organické látky sa ukladajú do tukov,“ hovorí.

Plasty v placente aj vo výkaloch
Málo vieme aj o tom, ako sa nám darí mikroplasty vylučovať.

„Existujú štúdie, ktoré hovoria, že ich do istej miery vylučujeme, ale závisí to od tvaru a veľkosti častice. Mikroplasty sa tak môžu kumulovať napríklad v orgánoch vylučovacej sústavy či pečeni,“ hovorí Grenčíková.

Nedávna štúdia zistila, že mikroplasty sa vedia prichytiť na vonkajšie membrány červených krviniek, a tak obmedzovať schopnosť prenášať kyslík.

Častice plastov sa našli aj v placentách tehotných žien, pričom u gravidných potkanov sa ukázalo, že mikroplasty rýchlo prechádzajú do orgánov ich plodov.

„Podrobnejší výskum o tom, ako mikro- a nanoplasty ovplyvňujú štruktúry a procesy ľudského tela, či a ako dokážu transformovať bunky, prípadne či vedia vyvolať karcinogenézu, je naliehavo potrebný. Najmä vzhľadom na exponenciálny nárast výroby plastov,“ povedal Vethaak pre Guardian.

Pre denník The Independent zase uviedol, že sa spolu s rodinou snaží čo najviac vyhýbať používaniu plastov na jedno použitie, najmä tým, ktoré prichádzajú do styku s potravinami.

„Vetranie domu je tiež dôležité, pretože koncentrácie mikroplastov sa zdajú byť vyššie v interiéri ako vonku. Existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste znížili celkové vystavenie plastovým časticiam.“

Vethaak vyjadril znepokojenie aj nad tým, že nevieme, ako vplývajú mikroplasty na deti, pričom predchádzajúce výskumy našli v ich výkaloch až 10-krát viac plastových častíc v porovnaní s dospelými.

Mikroplasty kontaminujú celú planétu
Pravdepodobne neexistuje miesto, kam sa mikroplasty ešte nedostali.

„Aj v Mariánskej priekope je odpad a po ľadovcoch chodia ľudia v polyesterových bundách. Mikroplasty sa už stali klasickou súčasťou prachu,“ hovorí Grenčíková.

Plasty sa často presúvajú aj pozdĺž vodných tokov. Napríklad Dunaj je schopný do Čierneho mora priviesť za deň 4,2 tony plastového znečistenia.


Mikroplasty vznikajú najmä rozpadom plastového odpadu či oblečenia. Foto N – Tomáš Benedikovič
Množstvo mikroplastov sa dostáva do vody napríklad praním. Šesť kilogramov syntetického oblečenia, čo je priemerná hmotnosť obsahu práčky, uvoľní počas prania približne 700 000 mikroplastových vláken.

„Produkcia plastov sa do roku 2040 zdvojnásobí. Máme právo vedieť, čo všetko tento plast robí s našimi telami,“ povedala Jo Royle, zakladateľka charitatívnej organizácie Common Seas. Organizácia pracuje na znížení plastového znečistenia. Spolu s Holandskou národnou organizáciou pre výskum a vývoj v oblasti zdravia financovali výskum, ktorý mikroplasty v krvi objavil.

Zostať optimistom
Common Seas spolu s viac ako 80 mimovládnymi organizáciami, vedcami a poslancami žiada vládu Spojeného kráľovstva, aby pridelila 15 miliónov libier na výskum vplyvu plastov na ľudské zdravie. Európska únia momentálne financuje výskum vplyvu mikroplastov na plody, bábätká a na imunitný systém.

„Zem od mikroplastov nevyčistíme, lebo sa to nedá,“ hovorí Grenčíková, no dodáva, že stále zostáva pozitívna. Ilustruje to na štúdii, ktorá hovorí o období, keď na Zemi neexistovali organizmy, ktoré by vedeli rozložiť drevo. To sa zmenilo.

„Drevo sa v prostredí strašne kumulovalo, ale potom prišiel organizmus, ktorý ho dokázal rozložiť. Toto máme možnosť vidieť aj pri plastoch. Začínajú sa objavovať baktérie, ktoré sú schopné do istej miery plast narúšať a využívať ho aj ako zdroj potravy. Takže do budúcna treba obmedziť spotrebu plastu a zostať optimistom,“ ukončuje vedkyňa.


Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę