ono asi je aj dovod stale sa chranit na masovkach i ked to kvoli vojne na UA islo do pozadia:
https://dennikn.sk/2768045/covid-pre-vojnu-nezmizol-v-cinskom-hongkongu-zomiera-tolko-ludi-ako-nikde-pocas-pandemie-europa-rastie-s-novym-omikronom/?ref=list

tl,dr
Posledné týždne sa téma pandémie covidu vzhľadom na udalosti na Ukrajine dostala do úzadia, ale ako nám pripomínajú denné čísla na Slovensku aj vývoj v Európe, téma je stále živá a možno živšia, ako by sme si všetci želali.

Ešte pred troma týždňami sa zdalo, že s príchodom jari a teplejšieho počasia pôjdeme len z kopca, začala klesať 7-dňová incidencia (počet PCR na 100-tisíc obyvateľov) a pozvoľna aj pozitivita. Posledné dni incidencia stojí, čo by ešte samo osebe nemuselo nič znamenať, no problém je, že krivka pozitivity ide pomaly opäť hore.

Čo sa to zasa deje. Kolega Tomáš Vasilko pripravil prehľad v troch bodoch, čo sa deje vo svete pandémie a nie je to príjemné čítanie. Okrem strašidelného vývoja v Hongkongu, kde udrel omikron naplno, sa začínajú kaziť veci aj v európskych krajinách, kde si mysleli, že majú za tým.

Väčšina štátov starého kontinentu hlási nárast nových prípadov. V Nemecku hovoria o rekordnej sedemdňovej incidencii nových infekcií, rekordy pozorujú aj v susednom Rakúsku.

Na Slovensku ešte obrat voľným okom nevidno, ale je naivné predpokladať, že sa nám to vyhne, napokon, pohľad na sedemdňovú pozitivitu naznačuje, že niečo sa deje aj u nás.

Z dát vyplýva, že sedemdňová pozitivita dosiahla svoje dno pri vlne omikronu 1. marca, keď nedokázala ani len spadnúť pod hranicu päťdesiatich percent a zasekla sa na 53,52 percenta. Odvtedy pomaly stúpa a dnes dosahuje 58 percent, čo je historicky najvyššie číslo za celú pandémiu.

Inými slovami, covid sa v týchto dňoch šíri rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a je len otázkou času, kedy dôjde k obratu krivky aj pri počte prípadov.

Prečo sa to deje. Základný predpoklad vychádzal z predstavy, že po premorení sa a s príchodom teplejšieho počasia automaticky nastane čas pokoja tak ako po minulé roky. Lenže od začiatku sa aj pri tomto optimistickom scenári prízvukovalo, že je stále veľa premenných, ktoré tento predpokladaný vývoj môžu nabúrať.

Kým v Ázii po dlhých lockdownoch, a teda z toho vyplývajúcej slabej imunity, čelia omikronu, v Európe sa zjavne šíri jeho druhý variant, ktorý je podľa vedcov od toho pôvodného výrazne odlišný.

To je prvý dôvod zhoršenia situácie. Druhým je masívne uvoľňovanie opatrení naprieč krajinami, ktoré prispieva k šíreniu vírusu. A tretím slabá imunita.

Písali sme to opakovane a treba tak urobiť znova – väčšina ľudí, ktorá sa dala zaočkovať treťou dávkou, má po jej podaní už tri mesiace, veľká časť ľudí sa na tretiu dávku vôbec nedostavila, čiže po druhej majú aj vyše pol roka, a čo sa týka Slovenska, kritická časť ľudí nie je zaočkovaná vôbec. Áno, imunita po prekonaní covidu pomôže, ale nie je to zázrak, vydrží maximálne pár mesiacov, nie viac.

Potvrdzuje sa, že covid nikam neodchádza ani po dvoch rokoch, a hoci to znie ako klišé, musíme vymyslieť spôsob, ako s ním žiť. Totiž, aj keď sa nám môže zdať, že to najhoršie už bolo, lebo nezomiera sto ľudí denne (mimochodom, 30 je stále veľmi veľa), nemocnice pracujú celé mesiace v obmedzenom režime a ľuďom mimo covidu sa nedostáva takej zdravotnej starostlivosti ako pred pandémiou.


Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę