My sme aktualne na opacnej strane spektra. Vek: 5, 7 a 9 rokov, neockovany. V podstate by sa dalo povedat, ze mame aktualne uplne na haku (aspon teda ja). Socialne kontakty a bezny zivot si cenim proste viac ako "vacsiu pravdepodobnost" sa nenakazit. Cize skola aj skolka v ramci moznosti idu dalej, to iste ZUS a ine aktivity (kamarati, rodina, chodenie von, etc.) Snazim sa ich napominat ohladne nosenia ruska, ale ani tato tema nema extra velky uspech. Nosanikuju stale, nakolko to vidia vsade naokolo a teda spravne nosenie ruska riesia len pred nami (rodicmi).

Pred tym, nez sa tu spusti flame: Tato situacia nastala v podstate od nasej (rodicia) plnej imunizacie vedome vybranou Modernou a pocitom vacsej bezpecnosti, resp. s pocitom akceptovatelneho rizika.

Inak skola aj skolka boli uz viac krat zavrete a aj nasi v karantene (rozumej 3 rozne kolektivy deti)... Dcera bola aj PCR positive asi 2 tyzdne dozadu. 1 den teplota a malatnost. Ziadne opatrenia sme doma nerobili, zivot siel uplne normalne dalej, resp. praveze sme z tohoto dovodu travili viac casu pri sebe (deti doma v karantene), a nikto sa nenzkazil. Ani synovia, ani ja, ani partnerka.

Uprimne som si mega egoisticky robil vacsie starosti o nas (rodicov). Netvarim sa, ze by SARS2 nevykazoval mortalitu u deti, ale statistiky nepustia. My sme na tom boli potencialne horsie. Nemalo pravdepodobny zly priebeh, resp. prinajhorsom smrt ktorehokolvek rodica by bola mega trauma a dalsie s tym spojene problemy pre celu rodinu. Cize od momentu ako sa bolo mozne ockovat, som stale kludnejsi, az postupne presaturovany pocitom uplnej zbytocnosti aktualnych opatreni.