úplne Ťa chápem, rovnako sa bojím o svoju dcéru (6r). Teraz som kľudnejší, keďže má 11 dní po druhej dávke. Covid zatiaľ neprekonala, alebo sme o tom nevedeli. Treba nájsť rovnováhu medzi ochranou fyzického a duševného zdravia (a rozvoja).
U nás to je takto (intenzita sa mení podľa aktuálnej epi situácie): Nebrávame ju na nákupy, na hromadné podujatia, krúžky len keď je relatívne korona-kľud. Chodí do škôlky, stretáva sa s kamarátmi (niekto prinesie dieťa ku nám a naopak. Väčšinou kamaráti zo škôlky, z ulice atď). Sesternice a rodina samozrejmosť.
Sused z konca ulice má chlapca (4-5r), od začiatku pandémie som ho videl asi 5x aj to v lete. Boja sa covidu, až nezdravo. Chlapec ani pred covidom moc nechodil do jaslí/škôlky a na ňom brutálne vidno aká devastačná môže byť dlhodobá domáca izolácia. Keď ho raz za pol roka vidím vonku na ulici ako sa mení na malého "starého" chlapa a ako ho ostatné decká valcujú v lete na ihrisku tak mi ho je brutal ľúto. Dieťa potrebuje kolektív rovesníkov aj za cenu možného vystavenia covidu.