19.01.2022-8:53:45 :: Remember, remember, the velvet November


node:	19.01.2022-8:53:45
template:	4
parent:	Covid-19 / Novel Coronavirus (2019-nCoV)
owner:	RataFuck von Plachta
viewed by:
created:	19.01.2022 - 08:53:45

cwbe coordinatez:
101
8333809
8837211
8703087
8941636

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Pri akých príznakoch covidu treba ísť do nemocnice? Všetci by mali už teraz mať doma pľúcny oxymeter a jednoduché lieky proti teplote, hovorí anesteziológ Peter Stachura. „Mali by vedieť, že ak majú dýchavičnosť v pokoji, zrýchlené dýchanie od 25 do 30 dychov za minútu, je to už príznak postupujúceho ochorenia. Alebo ak majú saturáciu pod 90 percent, je to rizikové.“

Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę

000001010833380908837211087030870894163608941642

Problem je, ze oxymeter z Aliexpressu nameria prd. Ja mam z Lidla. Vzdy ked to zapnem pulz 150, saturacia 87. Potom si to aj nasadim spravne chvilu pockam, voila saturacia 96, pulz klesne.

00000101083338090883721108703087089416360894164208941671

oxymeter zo spotrebitelskych znaciek len beurer alebo medisana, beurer sa da uz za 40 kupit, to snad stoji za jedneho zdravie

0000010108333809088372110870308708941636089416420894167108941694

Pozrel som tento je Medisana. Ano, finta je sledovat dolu ten graf a musi tam byt chvilu obrazec co ukazuje pulz a treba to nechat ustalit. Ale predpokladam ze ked povies babke "merajte si a ked je to pod 93 zomrete" tak po prvej 85-ke vola zachranku.

A ked uz sme pri pristrojoch tak elektronicke tlakomery napriklad nevedia pouzivat ani lekari a zdravotne sestry.

000001010833380908837211087030870894163608941642089416710894169408941858

ked som kupoval tlakomer, tak som si par kupil a siel k doktorovi ze vyskusame ktory meria najlepsie podla vas, cize najprv lekar, potom stroj, 2x po sebe

ten bol za kazdy spas a vybrali sme medisanu

000001010833380908837211087030870894163608941642089416710894169408941729

pri merani SpO2 mas sediet/lezat a byt v klude, vtedy je ta namerana hodnota vypovedna

elektronicke tlakomery na pazu su ok (nie tie zapastne), seriozne znacky a modely meraju presne

Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę

00000101083338090883721108703087089416360894164208941671089416940894172908941734

pri merani SpO2 mas sediet/lezat a byt v klude - nielen to - nesmie do toho prazit okolite svetlo a fakt to treba ustalit. Dalsi for su lakovane nechty atd.

tlakomery meraju presne, len to ma haciky ktore treba poznat. V tom rukave je snimac, je tam jasna sipka. Treba mat ten rukav vo vyske srdca, ruku podlozenu, a ta sipka ma byt na zile. A samozrejme ze 5 minut klud.

0000010108333809088372110870308708941636089416420894167108941677

Manta, Homedics, Lanaform, Microlife, Fitfaith, Jumper, Medel, Contec, Berry.
vsetko ta ista cenova hladina.

000001010833380908837211087030870894163608941637

https://dennikn.sk/2683507/byvaly-statny-tajomnik-stachura-polne-nemocnice-ani-povinne-ockovanie-by-som-nezaviedol-s-triedenim-pacientov-sme-zacali-skoro/

Bývalý štátny tajomník Stachura: Poľné nemocnice ani povinné očkovanie by som nezaviedol. S triedením pacientov sme začali skoro

Peter Stachura mal v druhej vlne na starosti nemocnice. V rozhovore hovorí, prečo nie je za povinné očkovanie a prečo by išiel diskutovať s antivaxermi.

00:0047:49
Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Peter Stachura bol štátnym tajomníkom za Mareka Krajčího. Vladimír Lengvarský ho z funkcie odvolal. V rozhovore hovorí, ako by sa pripravil na omikron, aj to, či nezačali s komunikačkou kampaňou k očkovaniu neskoro. Kritizuje, že nemocnice majú prístroje, ktoré sú zakryté plachtou, a nevyužívajú sa.

Minister Lengvarský vás po svojom nástupe odvolal, kde momentálne pôsobíte?

Pôsobím ako anestéziológ na polovičný úväzok v Rakúsku. Druhú časť úväzku mám na Slovensku, venujem sa projektu o liečbe akútnej bolesti.

Keď ste pôsobili na ministerstve zdravotníctva, mali ste počas prvej a druhej vlny na starosti aj nemocnice. Ako sme pripravení na omikron?

Vlny, ktoré sme už mali možnosť zvládať – alfa a delta –, každá bola iná. Aj omikron bude iný. Neviem si predstaviť, že by sme sa na to vedeli do detailov pripraviť. Bude to zrejme podobné ako pri alfa a delta vlne, keď nás veľa vecí prekvapilo.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Či sme pripravení, je preto ťažká otázka. Máme indície zo zahraničia, vieme, ako sa situácia vyvíja napríklad v Spojenom kráľovstve, vieme, že závažnosť ochorenia je menšia ako pri variante delta, je zhruba tretinová šanca, že sa dostanete do nemocnice.

Vieme, že omikron je veľmi nákazlivý, šíri sa veľmi rýchlo, v krátkom časovom okne zasiahne veľké množstvo ľudí, ale nevieme, čo to urobí s našou populáciou alebo spoločnosťou, pretože sú tu rozdiely medzi Amerikou, Spojeným kráľovstvom a Južnou Afrikou, či už v očkovaní, premorení, alebo chorobnosti.

Jeden z nástrojov, ktorým chce ministerstvo zvládnuť vlnu, sú takzvané núdzové zdravotnícke zariadenia. Napísali ste o nich: „Zdá sa mi nerozumné stavať poľné nemocnice, prosím, nazývajme to pravým menom, v čase, keď kapacity v našich nemocniciach sú postačujúce, ale značne limitované personálnym zabezpečením.“ Prečo nie sú dobrý nápad?

To, čo vláda 22. decembra schválila, podľa mňa nie je šťastné riešenie. Myšlienka byť pripravení na omikron a veľký nápor je, samozrejme, správna a podporujem ju. Určite nemôžeme sedieť so založenými rukami a čakať, čo sa s nami stane.

Ale spôsob, akým sa pripravujeme, sa mi zdá trošku nešťastný. Predkladacia správa k materiálu správne hovorí, že môže v krátkom čase nastať situácia, že napríklad ambulancie budú extrémne vyťažené a nebudú dostupné. Pacienti pôjdu do najbližšej nemocnice, kde môže byť takisto nával a môže sa narušiť dostupnosť. Na toto sa musíme pripraviť.

Prečítajte si
Lengvarský ukázal plán B pre omikron: núdzové nemocnice pre tisíc pacientov, kde sa bude robiť vojnová medicína
To majú riešiť núdzové zariadenia.

Považujem za rozumnejšie rozšírenie centrálnych príjmov, tak ako to robia aj iné krajiny, ktoré pochopili, že výstavba poľných nemocníc, ktoré nie sú naviazané na už existujúcu infraštruktúru, nie je šťastným riešením. Snažia sa skôr navýšiť kapacitu centrálnych príjmov, ktoré môžu byť skutočne úzkym hrdlom celého systému. To očakávam aj u nás. Bol som veľmi prekvapený, že vláda bez odbornej diskusie schválila takýto závažný dokument, ktorý hovorí, že vo veľmi krátkom čase ideme urobiť jednu až štyri poľné nemocnice.

Má ich byť osem, v každom krajskom meste.

Kto tam bude pracovať? Hovorí sa, že by to mala byť vojnová medicína a ťažisko by malo byť na medikoch, to je veľmi otázne.

Nad medikmi má byť sestra alebo lekár. Nemajú dostatočné vzdelanie, aby zvládli posúdenie pacienta, či potrebuje lôžko v nemocnici?

Povedzme si, aký materiál prijala vláda a čo tam chcú robiť. Podľa materiálu sa tam majú robiť štyri druhy činností. Bude tam takzvaná bežná triáž, teda meranie tlaku, pulzu a saturácie. To sa dá urobiť bežne v ambulancii alebo aj doma. Na to systém triáže nepotrebujeme. Triáž plus má obsahovať aj ultrazvuk pľúc a to nie je jednoduché urobiť. Na to treba školenia a skúsenosť. Určite si neviem predstaviť, že by to medik zvládol.

Mali by odoberať krv a vyhodnotiť krvné plyny či zápalové markery z krvi. Na to potrebujete skúsenosť, lebo neliečite čísla, liečite pacienta a musíte zhodnotiť, či v jeho stave je nevyhnutné ho hospitalizovať.

V tretej fáze sú tam pre mňa veľmi otázne takzvané expektačné lôžka. Tu by mali pacienti, ktorí vyžadujú hospitalizáciu, čakať na miesto v reálnej nemocnici. Ak ho do 12 hodín nenájdu, prejdú do inej časti, kde bude hospitalizačná časť až do výšky dvesto lôžok, kde budú čakať na svoj ďalší osud.

Vedia to zabezpečiť medici?

Je veľmi otázne, či sa toto dá zabezpečiť a či je to vôbec potrebné. Na Slovensku máme množstvo lôžok, tých tisíc postelí sa dalo manažmentom nájsť aj v existujúcich nemocniciach. A či to zvládnu – časť činností, ktoré v stanoch alebo v zariadeniach budú, by vedeli zvládnuť pod určitou supervíziou. Ale obávam sa, že na to, aby to dávalo zmysel, to stačiť nebude.

Video: Anestéziológ Stachura: Poľné nemocnice by som nerobil (Autorky: Veronika Folentová, Michaela Barcíková)

Matematik Richard Kollár nedávno v rozhovore povedal, že v Británii mali podobný názor, ale keď prišiel omikron, videli, ako sa šíri nákaza, tak chceli vysunúť pacientov mimo nemocníc. Nie je to správna úvaha?

Je to nešťastný argument, lebo omikron sa bude šíriť aj v našich nemocniciach, ktoré chceme zachovať pre necovidových pacientov. Nebudú len pacienti s covidom a ťažším priebehom, ktorí budú potrebovať ísť do nemocnice. Pri omikrone bude veľa pacientov, ktorí budú pozitívni, nebudú mať príznaky covidu, ale do nemocnice budú musieť ísť s inou vecou – pôrodom, akútnym krvácaním z nosa. Budú potrebovať ísť do nemocnice, lebo v týchto stanoch im nepomôžu.

Celá myšlienka poľnej nemocnice nie je vôbec nová. Aj my sme s tým boli konfrontovaní. Boli na to silné tlaky už počas druhej vlny. Niektorí hovorili, že to je najlepšie riešenie alebo že máme urobiť červenú nemocnicu napríklad v Bratislave. Je to ľúbivé, ale v praxi je to náročný proces. Aj okolité krajiny pochopili, že toto nie je cesta. Väčšina nemocníc by mala byť v zmiešanom režime.

Aj vy ste počas druhej vlny zriadili len červené, teda covidové nemocnice.

Áno, napríklad Galanta. Aj psychiatrie boli rozdelené na červené a biele a tam to dáva zmysel, lebo psychiatrických pacientov je ťažké rozdeliť. Pre ostatných pacientov je z môjho pohľadu najlepšia kombinácia. Každé oddelenie musí mať vlastnú infekčnú izbu, každá nemocnica musí mať infekčné oddelenie, aj v ideálnom prípade sú na jednotkách intenzívnej starostlivosti zmiešaní pacienti, pretože pri omikrone bude veľké šírenie. Keď bola Galanta červená nemocnica, z takmer štyristo lôžok prešla na 80 a potom na 120. Vytvorenie červenej nemocnice znamená zásah do lôžkového fondu.

A bielu medicínu, ktorú tá nemocnica vykonávala, musíte rozložiť do okolia, čo je záťaž na ďalšie nemocnice. V praxi sa to podľa mňa neosvedčilo. Ale môže to byť ako jedna z alternatív. Druhá červená nemocnica bola v Novom Meste nad Váhom a mala veľký problém, lebo bola malá a nemala ďalšie vybavenie. Ak mal niekto ťažký priebeh a potreboval intubáciu, bol s tým vždy problém, lebo tam nebol vždy anestéziológ, bolo treba čakať na ventilované lôžko v inej nemocnici. To sa môže stať aj pri poľnej nemocnici.

Ako to myslíte?

Ak sa bude stav pacienta zhoršovať v stane, kde budú medici a jeden lekár, nebudú mať zabezpečenie, ktoré by ho mohlo zachrániť, bude to problém. A možno ešte posledným argumentom je dostupnosť. Neviem si predstaviť, že ak omikron vyradí ambulancie napríklad vo Svidníku, ľudia budú musieť cestovať do centra v Prešove, kde ich zdiagnostikujú, povedia im, že nepotrebujú hospitalizáciu, a potom pôjdu zas naspäť do Svidníka?

Alebo budú potrebovať hospitalizáciu, budú na ňu čakať niekde v stane a potom im povedia, že majú ísť do Starej Ľubovne, lebo tam sa uvoľnilo miesto. Nedáva mi to zmysel.

Bolo by rozumnejšie snažiť sa v nemocniciach, kde to je možné, rozšíriť centrálne príjmy, kde bude treba vyšetriť viacero pacientov naraz, a možno posilniť ambulancie, ktoré to potrebujú.

Covidový pacient má dnes problém dostať sa do ambulancie alebo na odborné vyšetrenie. Ministerstvo, ešte keď ste tam pôsobili, chcelo špecializované covidové ambulancie. Prečo sa nepodarili zariadiť?

Bola to jedna z alternatív. Investovali sme veľa času, aby sme tento koncept presadili, ale neukázal sa ako veľmi zmysluplný. Covidový pacient je klasický pacient a ambulantný lekár by sa oňho mal vedieť postarať. Môže to robiť vo vyhradenom čase, napríklad na konci ordinačných hodín. Nezdalo sa nám zmysluplné, aby boli do covidových ambulancií posúvaní pacienti, ktorí majú covid. Zvlášť teraz pri omikrone, ak ich bude extrémne veľa. A nerieši to špecializovanú starostlivosť, lebo by to bola len primárna diagnostika.

Neboli by pripravené na špecializované výkony, napríklad, ak by niekto dostal obličkový záchvat, nemá ultrazvuk alebo špecialistu. Veľmi by im to nepomohlo. Veľký problém bol, kto by tam pracoval, bolo ťažké motivovať lekárov, aby išli pracovať do takýchto ambulancií.

Foto – MZ SR
Nevidíte zmysel v covidových ambulanciách ani v poľných nemocniciach. Čo teda spraviť, aby sme omikron zvládli?

Zdá sa mi racionálne rozšíriť centrálne príjmy hlavne pre covidových pacientov. Niektoré centrálne príjmy sa totiž len tak volajú, ale sú to v podstate dve príjmové ambulancie, ktoré nie sú pripravené na väčší nápor pacientov. Pacient s covidom je stále pacient a treba sa o neho postarať. Nie je argument, že máte covid, tak vás nevyšetrím, a väčšina ambulancií pacientov vyšetruje.

Je dôležité hovoriť o tom, kedy už ísť do nemocnice, aby nedochádzalo k prehriatiu nemocníc. Všetci by mali už teraz mať doma pľúcny oxymeter. Mali by mať k dispozícii jednoduché lieky proti teplote. Mali by vedieť, že ak majú dýchavičnosť v pokoji, zrýchlené dýchanie od 25 do 30 dychov za minútu, je to už príznak postupujúceho ochorenia. Alebo ak majú saturáciu pod 90 percent, je to rizikové. V takom prípade majú ísť do nemocnice alebo ambulancie. Inak to môžu zvládnuť doma.

A možno treba posilniť ambulancie, a mohli by sme tam poslať tých medikov, ktorí by mali byť v poľných nemocniciach. Aj toto by bolo riešenie – pomôcť ambulantným lekárom, ktorí budú mať nápor, lebo to bude miesto, kam pôjdu pacienti ako k prvým. Ak má byť rozdiel medzi vojenskou nemocnicou v stane a liečbou doma nejaký koncentrátor kyslíka, tak to ho potom môžeme dať pacientovi domov.

Pri omikrone je veľký problém výpadok personálu. Čo môžeme nasledujúci mesiac očakávať?

Je ťažké niečo očakávať. Omikron spôsobí výpadky, očakávam, že budú krátkodobé, že sa to nebude vliecť mesiac. Ešte by sme sa rýchlo mali zamyslieť nad dĺžkou karantény. Ak bude kľúčový kritický personál pozitívny, ale bude bez príznakov, tak bude väčšia škoda, ak nebudú pracovať.

Cestou je, že pozitívni lekári by pracovali v nemocnici s covidovými pacientmi?

Samozrejme, s covidovými pacientmi, ale ak by bolo veľmi zle a robili by sme vojnovú medicínu, tak pri dodržiavaní protipandemických opatrení by mohli robiť aj pri necovidových pacientoch. Treba sa nad tým zamyslieť, je to jedna z ciest.

Pri omikrone sa ľudia rozdeľujú na optimistov, ktorí hovoria, že to bude miernejšie, toľko ľudí neumrie a bude to krátke. A na pesimistov, ktorí predpokladajú, že to bude veľmi zlé, lebo máme nízku zaočkovanosť. Na ktorú stranu sa prikláňate?

Bol by som rád, keby som ostal niekde v strede. Treba si zachovať chladnú hlavu. Videli sme, čo spôsobujú prehnané odhady. Videli sme to už v prvej vlne, keď sme hovorili, že budeme potrebovať tritisíc pľúcnych ventilátorov. Takéto zvolacie vety spôsobujú, že sa začne horúčkovito nakupovať alebo ľudia podliehajú panike. To nie je šťastné riešenie.

Videli sme aj iný extrém, že aj pán minister Lengvarský spomínal niekedy v septembri, že v novembri už bude po variante delta a môžeme si objednať dovolenky na Silvestra. Nakoniec na jednu aj odletel. Ale nepotvrdilo sa to, delta bola ráznejšia, bolo veľmi veľa pacientov v nemocniciach, nebolo ich toľko ako v druhej vlne, ale bolo ich veľa.

Robiť nejaké prognózy je veľmi náročné a obávam sa, že aj tieto poľné nemocnice sú presne takýto konštrukt – vytvorí sa tu strach, že sa niečo môže stať. Čiastočne to chápem, lebo sa treba pripraviť, ale spôsobí to, že budeme horúčkovito nakupovať priamym rokovacím konaním za 24 až 30 miliónov niektoré veci, ktoré skončia v skrini a tie stany po pár dňoch rozložíme. Je to taká neresť slovenskej politiky – taký akcionizmus –, musíme niečo urobiť, aby sa dalo povedať, že sme urobili všetko.

Mali by sme sa pozrieť do zahraničia. Jedným z argumentov poľných nemocníc je Veľká Británia, ale tam už idú cestou rozšírenia centrálnych príjmov a povedali si, že poľná nemocnica nebol najšťastnejší nápad. Takisto Česko, v Prahe urobili za sto miliónov českých korún nemocnicu, ktorú rozobrali, neležal tam ani jeden pacient. Treba to trošku zracionalizovať a ostať niekde v strede.

Prečítajte si
Lengvarský je v čase obáv z omikronu na dovolenke v Ománe. Sulík varuje pred vyvolávaním závisti
Poľné nemocnice by ste nestavali?

Určite nie.

Obávate sa nákupu zariadenia do poľných nemocníc?

Priame rokovanie je vždy neštandardným riešením, obchádza verejné obstarávanie. Je tam, samozrejme, vyšší záujem ochrániť spoločnosť, nie je to nič nekalé. Ale prináša to riziká. Dokument ministerstva, ktorý je podľa mňa slabý, hovorí, že ideme robiť len bazálnu a vojnovú medicínu, budú tam medici, ale na druhej strane je tam veľmi veľa vecí, ktoré nemajú ani niektoré akútne nemocnice.

Napríklad analyzátor krvných plynov, ultrazvuky alebo elektronické stetoskopy, sú tam laptopy, ktoré sú pripravené na telemedicínu. Je tam veľmi veľa vecí, ktoré sa budú teraz obstarávať priamym rokovacím konaním. Takéto veci v budúcnosti treba dobre zvážiť.

Keď núdzové zariadenia skončia, aspoň sa dovybavia nemocnice.

Čiastočne áno. Ale divili by ste sa, koľko vecí je zahalených plachtou. Som prekvapený, koľko vecí máme v nemocniciach a nepoužívajú sa. Buď ich nemá kto používať, alebo to nepoužívajú, lebo na to nie sú zvyknutí.

Práve helikoptérové peniaze, ktoré sa rozsypávali v rámci covidu do nemocníc, mnohým pomohli, lebo si svoj zastaraný systém zmodernizovali, na druhej strane sa nakúpili aj veci, ktoré sa nepoužívajú. Úplne klasickým príkladom je ECMO (mimotelová membránová oxygenácia krvi – pozn. red.).

Mňa to tak vytáča, keď vidím, že tie prístroje sa v nemocniciach rozmohli ako huby po daždi, ale skutočne ich vedia využiť len tri centrá na Slovensku. A pre malú krajinu ako Slovensko tri centrá stačia, nemusíme mať tieto zariadenia v každej regionálnej nemocnici.

Keď máme dostatok zdrojov, ako sa tvárime, a začneme nakupovať takéto prístroje, ktoré potom stoja niekde v sklade, je to škoda, lebo zdravotníctvo potrebuje cielené investície tam, kde sú nevyhnutné, a nie na veci, ktoré potom stoja v sklade.

Jedna vec je zariadenie, ale máme obrovský problém s personálom. Niektorých už čaká štvrtá vlna. Môžeme čakať veľký exodus lekárov a sestier?

Je to náročné starať sa o covidových pacientov, zvlášť v slovenskom zdravotníctve. Videl som zdravotné sestry, ktoré sú, povedal by som, unavené životom. Sú už v určitom veku a musia sa starať o pacienta, ktorého treba prekladať na brucho, a je to veľmi náročné. Mnohé si povedia, že to už nedávajú, skončia a pôjdu skôr do dôchodku alebo budú robiť niečo iné. To je možné, ale neočakávam masívny exodus.

Ľudia, ktorí chcú odísť, tú možnosť majú. Je to úloha aj nás, ktorí sme odišli do zahraničia, aby sme začali postupne meniť prostredie na Slovensku. Napríklad, dokumentácia sestier na Slovensku, ak chcete vedieť jednoduchú vec o pacientovi, musíte 20 minút hľadať v záznamoch. V Rakúsku to máte hneď v tabuľke a nie je to také zašifrované ako na Slovensku. Toto vyháňa sestry.

Nie je to len o platoch. Aj keď sú málo ohodnotené a musíme s tým niečo urobiť, ale kvalita pracovného prostredia je veľmi zlá. Nevieme komunikovať, vzťah lekár a sestra u nás nefunguje, dokumentácia je zlá, máme tu ošetrovateľských profesorov, ktorí vymýšľajú rôzne veci, ktoré v praxi sestry len zbytočne zaťažujú a vyvolávajú nevôľu pracovať. Sestra by mala byť pri lôžku s pacientom a nemala by vypisovať sesterské diagnózy a sesterský proces. Treba sa pozrieť, ako to funguje v zahraničí.

Na odchody sa pýtam aj preto, že ste spoluautorom dokumentu o triáži, ktorý sa začal používať počas delty. Podľa neho sa môžu lekári rozhodovať, či pacienta podľa bodov pošlú na JIS alebo na umelú pľúcnu ventiláciu. Do akej miery to môže ovplyvniť mladého lekára, ktorý počas dvoch rokov pandémie musí rozhodovať aj o tom, či pacienta pošle na vyššie pracovisko?

Medicína je o rozhodovaní. Každý deň rozhodujete, čo pacientovi poskytnete alebo neposkytnete. Aj mladí zdravotníci budú celý život rozhodovať, čo je pre pacienta lepšie a čo horšie. Cieľom dokumentu bolo pripraviť Slovensko na extrémnu situáciu, „vojnový stav“, keď sa vyčerpali iné možnosti. Triáž pacientov sa robí vždy, existuje jednoduchá poučka – buď ste príliš dobrý na intenzívnu starostlivosť a máte ísť na normálne oddelenie, alebo ste príliš zlý a ani intenzívna starostlivosť vám nepomôže vrátiť sa do života alebo prežiť a ostávate na normálnom oddelení.

Ďalšie triedenie, o ktorom hovorí aj tento dokument, ide ešte ďalej a vraví, že ak máte štyroch rovnakých alebo podobných pacientov a len jedno lôžko, ktorého uprednostníte a ktorý šancu nedostane. To je úplne niečo iné. Preto som trochu kritizoval situáciu na Slovensku, lebo tento dokument mal začať platiť, keď sme urobili všetko, čo je v našich silách. Mali byť využité špecializované ústavy, mala tu byť zahraničná pomoc.

V druhej vlne sme naháňali každý deň nové lôžko, aby sme pacientov mohli niekde uložiť. Nedá sa to urobiť tak, ako sa to stalo, že povieme, máme 300 miest a buď má človek šťastie, alebo smolu. Na to ten dokument nemal slúžiť. Dúfam, že vo vlne omikron nebudeme musieť k takejto triáži pristúpiť.

Použil sa dokument o triáži priskoro?

Z môjho subjektívneho pohľadu sme neurobili všetko, aby sme mohli povedať, že nastal čas, keď musíme triediť pacientov takýmto štýlom. Nezaregistroval som prevozy do zahraničia ani zahraničné tímy, nebolo dosiahnuté maximum. Tvrdili, že odišiel personál, ale v druhej vlne nebol personál zaočkovaný, takisto odchádzal a aj tak boli čísla iné. Snaha vyvinúť maximálne úsilie z môjho pohľadu nebola dostatočná. Počas druhej vlny sme mali centrálne riadenie nemocníc a fungovalo veľmi dobre, tím pracoval na naháňaní lôžok. Potom sa rozpustil, pamäť zmizla a posunulo sa to na regionálnu úroveň, kde to riešili kraje.

Ak by ste počas delty boli štátnym tajomníkom, zapojili by ste srdcové alebo onkologické ústavy a riešili by sa prevozy mimo krajov?

Áno. Pacient s covidom – a neriešime, či bol očkovaný alebo nie – sa dusí. Má závažné ochorenie, ktoré treba riešiť. Pacient, ktorý čaká na kardiologickú operáciu, je takisto pacient. Ale musíte sa rozhodovať podľa toho, čo spôsobí škodu rýchlejšie. Ak sa niekto udusí, lebo nedostane kyslík, a druhý pacient nebude čakať tri, ale štyri mesiace, myslím, že je legitímne, aby špecializované ústavy zabezpečili popri akútnej starostlivosti aj spoluúčasť pri covide, je to tak čestné.

Nemôžeme nechať jednu nemocnicu napospas a triážovať a my si budeme robiť svojich pacientov ako doteraz. Snažili sme sa tlačiť na všetkých. Aj súkromná spoločnosť CINRE musela zobrať covidových pacientov. V tejto vlne som to nevidel. Niektoré nemocnice si povedali, že sa starajú o svojich pacientov a hotovo. Ale potom ako môžeme robiť inde triáž?

Vo vlne delta do toho vstupovalo aj očkovanie. Dokument o triáži o očkovaní nehovorí, lebo sa vtedy ešte neočkovalo. Ak by ste ho robili teraz, pridali by ste bod o očkovaní, aby napríklad tí mali väčšiu šancu dostať sa k ventilácii?

Nedával by som to tam, lebo je veľa dôvodov, prečo sa ľudia nedávajú očkovať, a nevieme to objektívne zhodnotiť.

Na ministerstve ste boli, keď prichádzali prvé vakcíny. Zlyhali ste na začiatku pri očkovaní, že ste nevyužili to obdobie na masívnu kampaň?

Kampaň mohla byť trochu skôr a mohla byť šťastnejšia. Ale na začiatku to vôbec nebolo zlé. Začali sme očkovať ako jedna z prvých krajín, sám som bol 28. alebo 29. decembra zaočkovaný. Začali sme veľmi skoro, nálada v spoločnosti bola pozitívna. Bolo treba v nej pokračovať. Toto už nie je len vec ministerstva, ale aj politickej situácie. Niektorí sa politicky profilovali na tom, že nepovedali jednoznačne, že očkovanie je nevyhnutné. To bola časť problému. Nemáme národnú stratégiu, v ktorej by bola spoločne opozícia aj koalícia s jednotnou líniou. Je to absolútny národný záujem.

Druhá vec je alternatívna scéna. Stále nerozumiem, prečo sa naši experti boja komunikovať s týmito ľuďmi. Chápem, že sa niekedy ťažko argumentuje, ale bez takejto úprimnej komunikácie s druhou stranou sa niektorí ľudia necítia vypočutí. Aj to bola trochu chyba, mohli sme viac konfrontovať skupinu ľudí, ktorí sú extrémne proti očkovaniu.

Išli by ste do takej debaty?

Viem zo svojich skúseností povedať, že som videl umierať ľudí s covidom. Viem povedať, že boli aj mladí, zdraví. Osobné skúsenosti, ktoré ako lekár mám, viem sprostredkovať aj verejne. To isté som očakával aj od ľudí, ktorí sú mediálne známi a ktorí sa starajú pravidelne o takýchto pacientov. Každá komunikácia má určitý zmysel, lebo nás núti zamyslieť sa, či náhodou druhá strana nemá aspoň trošku pravdy.

Išli by ste do diskusie s lekárom Liptákom či Bukovským?

Nebránim sa tomu. Viem si to predstaviť, lebo by som vedel sprostredkovať to, čo som zažil a zažívam.

Takže to podľa vás má zmysel?

Myslím, že áno. Veľa ľudí sa na mňa obracia s banálnymi otázkami. Nevedia a boja sa, pýtajú sa, či sa majú dať zaočkovať alebo nie. Pýtajú sa, čo by som robil, čo by som odporučil svojej rodine. Je tu veľká informačná asymetria napriek tomu, že informácie sú, ale majú ich ľudia, ktorí si bežne ráno otvoria noviny a čítajú. Ale sú tu ľudia, ktorí z rôznych dôvodov prístup k informáciám nemajú.

S nimi treba robiť a je chybou, že sme nezačali viac očkovať v ambulanciách. Lebo tam majú s pacientom kontakt, dôverujú mu a vedia o ňom, že je rizikový. Trochu mi prekáža, že ideme očkovať deti, ktoré majú vysokú pravdepodobnosť, že by ochorenie prekonali bez problémov, ale bytostne sa nezameriavame na najviac rizikových, ktorí musia byť očkovaní, lebo skončia na intenzívke. Toto je škoda, tam sme mali začať.

Nie je škoda, že ste tak nezačali? Že od začiatku decembra neprebiehala veľká komunikačná kampaň zacielená na rizikových pacientov alebo ste nepomáhali všeobecným lekárom, aby vyberali rizikových pacientov?

Koncom decembra prišli očkovacie látky. Každá mala svoj spôsob uskladnenia a Pfizer sa vtedy uskladňoval pri mínus 80 stupňoch. Žiadna ambulancia nebola vybavená mrazničkou, ktorá by ich mohla uskladniť. Zmena, ktorá ich povolila uskladniť pri vyššej teplote, prišla až v apríli. V apríli, keď som odchádzal, bol pripravený pilotný projekt, aby začali ambulantní – všeobecní lekári aj špecialisti – očkovať.

Po nástupe nového vedenia sa tento projekt zastavil a ambulantní lekári začali očkovať až začiatkom júla. To boli letné prázdniny. Očkovanie sa rozbehlo s pomerne veľkou byrokratickou záťažou a doteraz nemajú ambulantní lekári prístup k vakcíne od firmy Johnson & Johnson, ktorá je jednoduchšia, lebo sa nemusí riediť. Matematik Richard Kollár v minulosti hovoril, že tu je dátové peklo, myslím si, že stále trvá. Vieme, koľko ambulantných lekárov očkuje? Ja to neviem. Naposledy som počul, že to je desať percent, a to je veľmi málo. V Česku 30 až 40 percent očkovacích látok podajú ambulantní lekári.

Čo by pomohlo? Vyššie platby?

Tie sa už nastavili.

Tak prečo to nerobia?

Asi nie sú nútení. Kým zavedieme povinné očkovanie, mali by sme sa zamyslieť, ako motivovať ambulantných lekárov očkovať. Znížiť byrokraciu, pomôcť im, aby očkovali vakcínou od spoločnosti Johnson & Johnson. Spýtať sa ich, prečo neočkujú. Pre všeobecného lekára by to malo byť súčasťou jeho práce. Ak mám 2-tisíc pacientov, viem, že napríklad 500 nevyhnutne potrebuje očkovanie. A tých si musím získať – listom, zavolať im, rozprávať sa s nimi pri prehliadke.

Ak na to nemám kapacity, tak sme im mali pomôcť, možno tam sme mali dať medika, alebo ich odťažiť, aby to zvládali. Kto sa chcel dať zaočkovať, je už zaočkovaný. Teraz už treba presviedčať tých, u ktorých očkovanie dáva najväčší zmysel.

V momentálnej situácii by ste za povinné očkovanie neboli?

Nie.
https://www.youtube.com/watch?v=MEZ9fvv0WYM&t=2s

Peter Stachura
Od 1. júna 2020 bol štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva, odvolal ho minister Vladimír Lengvarský. Vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach. Pracoval v nemocniciach v Rakúsku a Nemecku. Pôsobil na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici v Levoči, na nemeckých klinikách v Görlitzi a Bayreuthe. Pracoval v oddelení paliatívnej medicíny Univerzitnej nemocnice v Erlangene a na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice v St. Pöltene v Rakúsku.

Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę