Mliečny proteín môže koronavírusu skomplikovať vstup do bunky, zistil tím imunológa Leksu
Zuzana VitkováZUZANA VITKOVÁ

Imunológ Vladimír Leksa. Zdroj - archív V.L-
Imunológ Vladimír Leksa. Zdroj – archív V.L-
Tím molekulárneho imunológa Vladimíra Leksu objavil spôsob, ktorým mliečny proteín laktoferín blokuje nový koronavírus. „Nie je to zázračné riešenie, ale môže to malým dielikom prispieť k potlačeniu pandémie,“ hovorí vedec.

Keď koronavírus vojde do tela, odomyká si bunku kľúčom – svojím hrotovým „spike“ proteínom. Zámkou je náš ACE2 receptor. ACE2 receptor máme na rôznych bunkách a veľké množstvo je ho práve v dýchacích cestách.

Infikovať bunku však vírusu neplánovane pomáhajú aj ďalšie naše proteíny, napríklad proteázy, čiže enzýmy, ktoré štiepia iné proteíny.

Pre naše telo sú takéto „zastrihnutia“ výhodné. Imunitným bunkám pomáhajú napríklad dostať sa cez spleť tkanív k zápalu či rozpúšťať krvné zrazeniny.

Nechcená pomoc
Problém nastáva, keď tieto proteázy zneužije patogén, ktorý sa chce v tele namnožiť. Napríklad nový koronavírus.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
„Je to ako v rozprávke o troch kozliatkach,“ hovorí imunológ Vladimír Leksa. „Keď príde koronavírus pred bunku, tá nemá záujem pustiť ho dovnútra. Tak ide ku kováčovi, ktorý mu ukuje tenší hlas,“ vysvetľuje vedec z Ústavu molekulárnej biológie SAV a Medicínskej univerzity vo Viedni.

„Kováčom je konkrétna ľudská proteáza. Tá nastrihne vírusu jeho „spike“ proteín a vírus sa tak do bunky dostane oveľa ľahšie,“ vysvetľuje Leksa.


Spike proteín na povrchu nového koronavírusu. Zdroj – CDCA/AP
So svojím vedeckým tímom objavil ešte v roku 2018, že proteín laktoferín, ktorý sa nachádza v mlieku (aj ľudskom alebo kravskom), dokáže zablokovať aktivitu proteázy s názvom plazminogén. Plazminogén zneužívajú baktérie, ako napríklad streptokoky či borélia, ale aj vírus chrípky.

Pôvodne vedci rozmýšľali nad tým, ako môže tento mechanizmus pomôcť pri liečbe rakoviny a boreliózy. No po vypuknutí pandémie sa zamerali na nový koronavírus.

„Uvedomili sme si, že aj koronavírus potrebuje na účinný vstup do buniek pomoc ľudského enzýmu, ktorý sa na ich povrchu nachádza,“ hovorí Leksa.

Za podozrivého kolaboranta považovali vedci enzým: proteázu TMPRSS2. Ten sa veľmi podobá na plazminogén, ktorý skúmali pred ním.


Prečítajte si
Vedci zistili, ako zabrániť nádorovým bunkám, aby zneužili náš enzým vo svoj prospech
Hypotézu slovensko-rakúskeho tímu potvrdila štúdia, ktorú publikovali koncom minulého roka.

Podľa nej dokáže mliečny proteín laktoferín koronavírusu skomplikovať vstup do bunky. Ide pritom o jeho konkrétny fragment, ktorý sa z laktoferínu získa po natrávení v žalúdku.

V Taliansku skrátil liečbu
Zatiaľ ide o nerecenzovaný preprint, takže ho treba brať s rezervou.

Účinnosť laktoferínu ako doplnku pri liečbe pacientov s covidom však nezávisle naznačuje aj malá už publikovaná a zrecenzovaná talianska klinická štúdia.

Zúčastnilo sa jej 121 dobrovoľníkov, pričom laktoferín dostávalo spolu s klasickými liekmi 82 z nich.

Išlo o ľudí, ktorí mali ľahké až stredne ťažké príznaky ochorenia.

Vedci zistili, že pacienti, ktorí dostávali laktoferín, sa z infekcie vyliečili skôr. V priemere šlo o 15 dní v porovnaní s 24 dňami pri pacientoch, ktorí proteín nebrali.

Autori klinickej štúdie uvádzajú, že antivírusová aktivita sa dá vysvetliť viacerými spôsobmi. Laktoferín totiž upravuje aj poruchy homeostázy železa, ktoré vírusovú infekciu podporujú.

Na základe toho odporúčajú autori talianskej štúdie laktoferín ako „doplnkovú liečbu v boji proti infekcii covidu-19, pretože je bezpečná a dobre tolerovaná liečenými pacientmi.“

Zablokovaný enzým
Leksov tím osvetlil ďalší možný spôsob, akým by tento mliečny proteín mohol byť prospešný. Imunológ hovorí, že výhodou mliečneho proteínu je, že sa nachádza v bežnej strave. Máme teda overené, že v primeranom množstve nespôsobuje nežiaduce účinky. Nemajú s ním problém ani bábätká, pretože ho obsahuje aj materské mlieko.


Mliečny proteín sa nachádza v bežnej strave. Ilustračná fotografia. Zdroj – TASR
„Samozrejme, enzým (proteáza TMPRSS2, pozn.red.), ktorý sa snažíme zablokovať, nevznikol nato, aby pomáhal koronavírusu. Štiepi aj iné proteíny. Podstatné je, že koncentrácie, ktoré sú potrebné na protivírusové účinky, sú ľahko dosiahnuteľné a nespôsobia nežiaduce účinky,“ vysvetľuje imunológ.

Ani talianski vedci, ktorí pracovali na klinickej štúdii, nepozorovali pri laktoferíne žiadne nežiaduce účinky.

Výhodou cielenia na náš vlastný proteín je aj to, že ho na vstup do bunky využívali zatiaľ všetky varianty nového kornavírusu, ktoré sa objavili.

„Pokiaľ ho aspoň trochu zablokujeme, tak by sme mali sťažiť vstup do bunky akémukoľvek z variantov,“ hovorí Leksa. „Aj keď v prípade omikronu to zostáva zatiaľ ešte neisté,“ dodáva.

Obyčajné mlieko
Pomôže teda človeku počas pandémie, keď bude piť mlieko?

„Bolo by nezodpovedné spoľahnúť sa iba na to. Povedal by som skôr, že človeku mlieko zvyčajne neublíži a môže pomôcť. Zatiaľ však nevieme, ako veľmi. Jediná spoľahlivá prevencia je, samozrejme, vakcína. V žiadnom prípade nechceme, aby sa z laktoferínu stal falošný zázračný liek,“ hovorí imunológ, „ide iba o doplnok.“

Veľké retrospektívne štúdie, ktoré by povedali, či majú ľudia konzumujúci viac mliečnych výrobkov ľahší priebeh infekcie, zatiaľ nie sú.

„Ja mlieko nepijem od materskej školy, ale odkedy laktoferín študujem, berieme ho s celou rodinou ako výživový doplnok preventívne. Nie je žiadna novinka. Novorodeniatkam, ktoré sa narodia predčasne, sa laktoferín zvykne pridávať do stravy na podporu imunity,“ hovorí Leksa.

Krajinou s najvyššou konzumáciou mlieka na svete je India. V roku 2020 sa ho v krajine skonzumovalo 83 miliónov metrických ton. Napriek tomu si prešla niekoľkými ničivými vlnami pandémie. Z toho sa však nedá usúdiť, či by na tom bola inak, keby jej obyvatelia mlieko nepili.

Najviac mlieka na obyvateľa, takmer 114 litrov, vypili Bielorusi. Krajina má v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi relatívne malý denný prírastok pozitívnych prípadov. Je však otázne, či dáta z krajiny s nedemokratickým režimom a v hlbokej kríze zodpovedajú realite.

Denné prírastky infikovaných covdiom-19 vo svete. Zdroj – Our World in Data.


Leksa a jeho tím sa chcú venovať výskumu mliečneho proteínu aj naďalej.

Keď sa totiž laktoferín v žalúdku natrávi, vznikne z neho viacero kratších aktívnych peptidov. Tie môžu mať ešte silnejší účinok.

„V spolupráci s Neuroimunologickým ústavom SAV a Medicínskou univerzitou vo Viedni chceme hľadať taký fragment laktoferínu, ktorý by bol najúčinnejší. Zároveň chceme na molekulárnej úrovni preskúmať, akým spôsobom dochádza k blokovaniu nášho „užitočného kolaboranta“,“ hovorí vedec.

Čakať zázraky je nebezpečné
Účinky laktoferínu skúma vo svete viacero laboratórií. Aj keď klinické štúdie ukazujú, že laktoferín má nejaký pozitívny účinok, zatiaľ nevieme, nakoľko je v ochrane spoľahlivý.

Aj Leksa upozorňuje, že v žiadnom prípade nejde o liek prvej voľby.

„Laktoferín nie je žiaden zázračný liek a to hovorím ako človek, ktorý ho skúma. Mliečny proteín však môže slúžiť ako dielik do skladačky boja proti pandémii,“ hovorí Leksa.

Dodáva, že ide o podporný doplnok k štandardnej liečbe a môže prispieť aj k prevencii, ale nikdy nenahradí vakcínu, ktorá prešla obrovskými štúdiami a ukázala sa ako veľmi účinná.

Výhodou mliečneho proteínu podľa neho je, že býva normálnou súčasťou stravy a jeho pozitívne vplyvy na imunitný systém sú relatívne dobre preskúmané.

„Bolo by fantastické, ak by sa vedecké poznanie zväčšilo natoľko, že by laktoferín patril k oficiálnym liečivám proti covidu-19, prípadne bol podpornou súčasťou prevencie. Ale určite to nebude nejaký zlatý štandard. Ak by bol človek, ktorý užíva iba laktoferín, bezpečne ochránený, už by sa na to za dva roky pandémie prišlo,“ ukončuje vedec.


Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę