Pred 1 rokom
7. januára 2021 ·
PIESEŇ ZA GENERÁLA
Slovensko ! , rodná zem moja,
povedz mi, či som ešte tvoja.
Slovensko ! , tak prestaň už mlčať !
Dokedy chceš svoj národ skúšať.
A ty národ, povstaň už z prachu !
Ako strom v zemi čel svojmu strachu.
Hlavu neskláňaj ! Veď o teba ide !
Ak oči zatvoríš, zajtrajšok nepríde.
Jeho sny zobrali, odvliekli za mreže,
o život obrali, už mu nik nepomôže.
Mučili, týrali, kým neprestal dýchať,
Slovensko ! Prosím ťa !
Chceš tu len nečinne vzlykať ?
Tam nad Tatrou ! Nesie sa smútok,
Slováci čakajú na ďalší útok.
Márne bránia si tú domovinu svoju,
Ak Slovák si, prilož aj ty ruku tvoju !
Nečakaj na zázrak, ten nespadne z
neba !
Slovenská rodná zem,
potrebuje teba !
Tak objím ju a vyživ jej pôdu.
Postav sa za seba !
Za svoju slobodu !
Pomôžte ! otec, mať !
Ťažko je duši.
Nemá sa komu vyplakať,
tak len tíško čuší.
Prečo mu to spravili ?
Bezmocne ruky spínam,
dôstojnosť s ním zabili,
s nárekmi usínam.
Predsa aj oni sú ! Slováci ! Bratia !
Ale keď zabijú, tváre svoje stratia.
Vraj odišiel sám, chcú nás oklamať,
pichľavý pocit v sebe mám,
chcem hradby stavať.
Hradby, čo ochránia to
Slovensko naše !
Nevnímam, neprijímam
tie svinstvá vaše !
Modlím sa Bože Môj !
Ak si nad nami,
keď zázrak nespravíš,
zle bude s nami.
S tvojimi dietkami
Slovenskej zeme,
preveď nás miestami,
kde vedomie drieme.
A on už s tebou je,
lebo hlupáci sme boli.
A už mu dobre je,
už žiadna rana ho nebolí.
A na pamiatku jeho,
uctíme piedestál !
Večné nech je meno !
SLOVENSKÝ GENERÁL !
Slovensko povstaň už !
Tak plačúce máš rieky.
Bol to tak veľký muž,
hlboké sú tie náreky.
Rodná zem, vyplač sa !
Z bolesti a smútku.
Dolinami ozýva sa
spev vtáctva o zármutku.
Tak v nedeľné ráno na
Slovensko hmla padá,
do duší národa
smútok a hnev sadá.
Tak chladný január a
jeho chladný deň.
Kiežby sme zvolali,
že bol to iba sen.
Venované pamiatke
GENERÁLA MILANA LUČANSKÉHO
S úctou, hlbokou pokorou,
nesmiernou vďakou, obdivom
a veľkým rešpektom
EMMA

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<\ˇ