...mam sa prijemne...myshlienky sa ustaluju...posledne dni stojim nohami pevne na zemi...hlava sice ako vzdy ponorena v oblakoch...s radostou pocuvam padajuci dazd...vychutnavam paliace slnko,ked je...hupem sa na hupacke s hrbou deti okolo...okukuju ma,usmievaju sa na mna a ja na nich...
uz som si ista viac...prishli sme na svet aby sme lubili sa,spoznavali sa,pomahali si,odpushtali si,uteshovali sa,hrali sa,ucili sa,smiali sa...ja nemozem byt dospela,v hlbke mojho najhlbshieho ja ostanem presne tym dievcatkom akym som aj teraz...vadi mi ked nemozem pomoct,ked nie som tam,kde ma je treba...vcera som pocuvala v telefone layko ako place,plakala som potom v elektricke tiez...nie je vraj 100%,ked nie som s nou...nemozem byt vshade...nemozem byt s kazdym,s kym chcem...nemozem za to...ale plnia sa mi sny...pomaly ale iste...ja to zvladam...pol rok sa blizi ku koncu...a bude aj vysvedcenie s jednotkami...prinesiem si len vela peknych spomienok...uz len 28 dni ;)