Allright allright allright..

Uz ho napisem ved, odkladam to dobrych par tyzdnov, ak nie mesiacov. Treti rok skoncil, zacal stvrty, uuplne sureal, ze Berliner Situationen stale trvaju, ze som stale tu a zijem ten pomyselny berlinsky sen.
Po dlhej dobe pijem alkohol, pekne vinko co ostalo po teamovom Christmas feast lunchi. Tak reku, myslienok je dost, nacim ich spisat. A dnes viac ako inokedy, odkedy som odisiel z BA, mi chybaju kamarati, chyba mi bar a piatkovy zur, a balenie dosiek a kava s baileys ako starter, a vykec s barman(ka)mi, spoteny strop ci ranny prichod domov. f*ck. Uplny nostalgia trip mam. Pustam si tracky co som hraval po nociach v kluboch a chyba mi zazemie, ktore som rozmarne opustil.

Vsetky tie prekalene noci a prefetovane aftre. Vsetky dosky a tracky, ktore mne a ludom, ktorym som ich pustal, sprijemnovali piatkove ci sobotne zury. Vsetky drinky a drogy co sme mali, a vsetky smiesne situacie, ktore vznikli vdaka nim. A vsetky faily! Omg, ze ich bolo. A vsetci, ktorych som stretol, spoznal a mal cest stravit s nimi roky "na scene"... <3
Chybaju mi tie tradicne momenty, ked sme sa s Tasunkom o 4 rano trepali hore schodmi z baru, a este "nakukli" do klubu, aby sme sa neskor za svetla bakali domov na rannu elinu ci taxik. Vsetky festivaly a guidovania a vsetky koncerty. Nekonecny zoznam zazitkov a spomienok. Dobre to bolo. Nikdy som neolutoval, ze som si vtedy zvolil gramce namiesto fotoaparatu ako hobby, a ze som vaecsinu svojej mladosti stravil v zafajcenych tmavych baroch a kluboch. Hudba spaja, tak ako aj speky a linky a vsetko, co k tomu patri.

A nelutujem ani, ze som opustil Slovensko. Bol spravny cas. Nastal ojedinely moment uvedomenia, pracovna ponuka, ktora sa neodmieta. Pomohla aj vlozena dovera od niekoho, kto ma poznal len vdaka kratkej pracovnej navsteve miestneho "campusu" a chime meetingom. A puf, zahodil som 14 rokov budovania si svojho miestecka v Bratiske, a zutekal za zelensou lukou. Niekedy je ale ta luka riadne hneda, tzv "brown field" ehm. A sme spaet v sucasnoti - back to work update. Zivot si ide svoje a ako kukam posledny post, ked som este s nadejou pozeral v ustrety svetlej buducnosti, VELA sa zmenilo.
Posledny polrok ani co by nebol. Hoc som prveho juna s velkymi ocakavaniami nsstupil svoju cestu "to accelerate the world's transition to a more sustainable future", moje instinkty velmi rychlo zauradovali. Ked sa pocas prvych par tyzdnov prejavili asi vsetky priznaky toxickeho pracovneho prostredia, ktore som vdaka treningom u predchadzajuceho zamestnavatela poznal velmi dobre, vedel som ze to nema vyznam. Mesiac a pol, z toho tyzden PNka, a 2 tyzdne freigestellt, bolo vsetko co som bol ochotny Elonovi obetovat.

Takze, Arbeitsamt. Nastastie vsetko ficalo online (corona duh) a podpora bola vaecsia ako akakolvek moja vyplata na Slovensku, a dokonca stacila na to aby som si par mesiacov mohol vydychnut a rozmysliet si dalsie kroky, hoc bez financnej injekcie zo sporiaceho uctu a neskor aj od mutti som sa predsalen nezaobisiel. Po cerstvej skusenosti z "fabriky" som aspon vedel, co nechcem robit. A to co som chcel robit bolo vlastne stale na dosah. Stacilo sa prihlasit na poziciu, ktoru mi ponukali, predtym ako som odisiel zo starej firmy. Vysvitlo, ze "great resignation" mala znacny dopad na rady miestnych zamestnancov a vedenie mojho staronoveho zamestnavatela videlo temu internal promotions zrazu inak. Necudo, ked pomaly kazdy treti-stvrty odsiel.

Musim priznat, ze ma motivoval aj tento blog, jeden z prvych /https://kyberia.sk/id/8657386 /, ten ciel s vlastnou budovou a teamom nebol zrazu nerealny. Skusil som pocas nezamestnanosti aj ine firmy, ale po par tyzdnoch zamietavych emailov, bez pozvania na interview, som sa uz len spoliehal, ze ma zoberu do starej roboty. Horko-tazko sa po mesiaci ozvali z Talent Acquisitions, aj to musel moj staronovy sef eskalovat, a cely proces trval viac ako 3 mesiace. Bolo mi vselijako, ked sa hocikedy dva tyzdne nikto neozval, ci idem do dalsieho kola, nebodaj dal vediet kedy bude. Keby som netusil, do akej firmy sa to vlastne hlasim, tak sa na to vyseriem. Ale tak ok, vsetko dobre dopadlo, a tretikrat za sebou *true story* vstupujem do tej istej rieky. Mj, ale len mne. Ked sa z povodneho prveho dna, ktory mal byt v polke oktobra, stala skoro polka novembra, uz aj moj ucet potreboval novy job, vdakabohu za overdraft.

A tak som sa skoro na den po 3 rokoch od prichodu do Berlina ocitol znova pred "nasou" budovou na Krausenstrasse, presiel sa tu istu cestu rano do prace ako v novembri 2018. Akurat, ked som prisiel teraz, cakali ma zname tvare, objatia a usmevy. Prve dni boli megazvlastne, bol som 5 mesiacov prec a par veci sa predsa len zmenilo, ale uzival som si skore odchody domov, lebo som nemal pocitac (prvy den), alebo potrebne accessy do toolov (ehm, prvy mesiac). Zmenila sa aj "moja" budova, namiesto trapnych 2 poschodi a ledva 200 bums in seats, sa mam teraz starat o dvanast poschodi inak 22-poschodovej budovy na dohlad od Charlies Checkpointu. A mam zase svoj team, a navyse dost dobry. Ofc, nie vsetko je idealne, ale zatial stale chcem rano ist do worku, aj ked potrebujem 2 speky ako motivaciu, aby som sa vychystal.

A tak, vinko dopite, aj som vytriezvel, dofajcim posledneho na dnes, rano sa snad hecnem a vychystam sa na bike (ostal uz len jeden - gravel Noro), dosla dnes nova zimna merino ciapka a zimny underwear, tak aspon otestujem. Normalne sa tesim na Vianoce, sice tretie mimo SK, a zase sam, ale navarim tradicnu hribovu, a budem pocuvat Franka S. a nieco pekne si obejdnam, ehm. Nedavno mi kamos doviezol gramce a repraky, tak to skusim rozchodit a po troch rokoch si zahram. Ked tak nad tym uvazujem, odkedy mam gramce spaet, things are going up...
unless they break down, ako MDF vcera.

Stastne a vesele vospolok!