Na túto oblasť v Krušných horách som na mape dlho poškuľoval. Fascinoval ma ten kontrast dvoch svetov. Zelenej krajiny plnej turistických trás a pamiatok, a šedej vyťaženej plochy Lomu Československej Armády.

Hora sv. Kateřiny
Rozhodol som sa, že k tomuto miestu budem schádzať z Hory sv. Katěriny, kam som sa vyviezol autobusom z Litvínova. Prekvapilo ma, že Hora sv. Kateřiny nie je obec, ale mesto, jedno z najmenších v Česku. Leží na hranici s Nemeckom a žije tu do 500 ľudí. Funguje škola, škôlka a zaujímavosťou je Horské kino Kateřina, ktoré stále premieta (na pláne mali akurát film Grinch). Nad mestečkom je kostol a rozhľadňa, ktorú navštíviť nemalo zmysel kvôli hmle. Rozhľadňu som teda obišiel a pokračoval do prírody Krušných hôr, kde sa hmla dokonale hodila a dotvárala novembrovú atmosféru.






Zámek Jezeří
Na Josefinine skále som si spravil malú pauzu a prvýkrát začul rachot z Lomu Československej armády, hoci som ho ešte nevidel. Po chvíli som dokráčal k zámku Jezeří, ktorý má toho za sebou celkom dosť. Niekoľkokrát vyhorel, menil majiteľov, prežil vojny a nacistami bol premaľovaný na zeleno. Najväčšie ohrozenie ho ale čakalo po roku 1948. Pripadol armáde a začal postupne chátrať. S rozširujúcou sa ťažbou v Lome Československé armády bol dokonca vyhlásený k demolácii. Zachránil ho výskum, v dôsledku ktorého bol zmenený smer ťažby. Dnes je zámok zaradený medzi najohrozenejšie pamiatky Európy.
Kúsok nad zámkom je vyhliadka, ktorá ponúka naozaj bizarný pohľad. Zámok Jezeří v popredí a za ním zničená krajina Lomu ČSA - najväčšej povrchovej uhoľnej bane v Čechách. V dôsledku ťažby zmizlo niekoľko kilometrov štvorcových pôvodnej krajiny, ale tiež niekoľko obcí a došlo ku kompletnej zmene dopravy. V najbližších rokoch by ťažba mala byť ukončená a na mieste lomu vzniknúť jazero.




Bývalé vodárne
V okolí bolo vybudovaných niekoľko stavieb, ktoré súviseli so životom na zámku. Bývalá zámecká vodárna leží v kopcoch za zámkom a na prvý pohľad pôsobí ako lesná kaplnka. Zásobovala zámok pitnou vodou a je zdrojom vody dodnes. Patrí medzi najstaršie krušnohorské vodné diela. Na jej priečelí je zachovaný nápis SCHLOSSWASSERWERK.
Kúsok od zámku je ešte jedna menšia bývalá vodárnička. Tá zásobovala zaniknuté obce Dřínov a Jezeří. Nad jej dverami vidieť pozostatky nápisu RESERVOIR. Kúsok od nej je aj Stará štola Jezeří.






Hraběcí kaple
Mimo značky, medzi stromami, sa nachádza nedostavaná Hraběcí kaple. Podľa povesti nebola dostavaná kvôli smrti majiteľa zámku Ferdinanda Lobkowicza, ku ktorej došlo počas výstavby. V stavbe pokračoval brat Oldřich, ktorý bol tiež smrteľne zranený. Potom sa už nikto nesnažil pokračovať a Hraběcí kaple stojí v tomto stave už niekoľko storočí. Vyhlásená je za kultúrnu pamiatku, rovnako ako malá kaplnka kúsok nad ňou. S tým jesenným počasím mega zážitok toto miesto!








Vodní nádrž Jezeří
Od Hraběcí kaple som pokračoval cestou, ktorá viedla po hranici Lomu ČSA. Tabule oznamovali zákaz vstupu a plochy bez stromov ponúkali "výhľad" na ťažbou zaniknuté obce. Po pravej strane však stále bolo čo obdivovať. Kúsok od Žeberskej lípy som si spravil zachádzku za ďalšou kultúrnou pamiatkou spojenou s rodom Lobkowitz.
Vodná nádrž Jezeří bola vybudovaná za účelom zásobovania panstva Lobkowitzových a niekoľkých priľahlých obcí, ktoré boli zlikvidované v dôsledku rozširovania ťažby v Lome ČSA. Stavba bola dostavaná v roku 1904 a jej vodárenské využitie trvalo takmer sto rokov. Chránená je ako národná technická pamiatka, ale stále plní funkciu rezervy pre prípadné budúce použitie. Rodinu Lobkowitz pripomína erb s rokom ukončenia výstavby MCMIV.





Tento výlet bol pre mňa zároveň introm do Krušných hôr. Myslím, že to celkom klaplo a očakávania sa naplnili. Krušné hory, konkrétne táto oblasť, mi prišli viac surovejšie a menej upravenejšie ako iné časti Čiech, v ktorých som bol doteraz. Podobné to bolo aj v mestách pod horami. Skôr priemysel, ako malebné námestičká. Celkom intenzívna a príjemná skúsenosť.