Nahá na Sibíri... :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Nahá na Sibíri...
template:	4
parent:	blogs
owner:	svarga
viewed by:
created:	02.06.2004 - 16:47:15

cwbe coordinatez:
101
63535
21
892540

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

„Akoby ma vyhodili nahú z vlaku na Sibíri. Tak sa cítim. Je jedno, ako koho miluješ, vaše svety sa nikdy nedotknú. Sme odsúdení na večnú osamelos?, uzavretí v svojom tele, v svojej zložitej a nepochopiteľnej duši. Žijeme každý vo vlastnej ilúzii, dôležité je len, či sú tie ilúzie vzájomne kompatibilné. Čím sme starší, tým ?ažšie sa niekomu odovzdáme, tým viac si uvedomujeme, čo všetko riskujeme, keď sa pustíme a skočíme do vz?ahu. Viem, čo hovorím. Mám dos? rokov na to, aby som to zacítila na vlastnej koži. Viackrát mi už vypálili žeravým železom na telo značku ako dobytku, ktorý sa zatúlal na cudziu pastvinu. A preto s tebou potrebujem hovori?.“

Tak, jeden z citatikov, ktory sa mi zda fajny, bude ich este par, ktore si zavesim ako blogs, aby som ich lahko nasiel. Toto je taky, v ktorom sa myslim najdu viaceri. Papa, L.

0000010100063535000000210089254000898954

tak toto jedine mi z matkinovych pisaciek naozaj zostalo v pamati.a dakujem za pripomenutie..

0000010100063535000000210089254000893386

Jeeej, vdaka za cele znenie :-)

no tento citatik samotny, aj vytrhnuty z kontextu,
sa mi zda, že predčí celý obsah... nie? :-)

0000010100063535000000210089254000892898

Povedz, že ma miluješ
Láska je chyba v programe – 1. kapitola

Maxim E. Matkin (1.10.2003)
mail autorovi • ďalšie články od autora

„Akoby ma vyhodili nahú z vlaku na Sibíri. Tak sa cítim. Je jedno, ako koho miluješ, vaše svety sa nikdy nedotknú. Sme odsúdení na večnú osamelos?, uzavretí v svojom tele, v svojej zložitej a nepochopiteľnej duši. Žijeme každý vo vlastnej ilúzii, dôležité je len, či sú tie ilúzie vzájomne kompatibilné. Čím sme starší, tým ?ažšie sa niekomu odovzdáme, tým viac si uvedomujeme, čo všetko riskujeme, keď sa pustíme a skočíme do vz?ahu. Viem, čo hovorím. Mám dos? rokov na to, aby som to zacítila na vlastnej koži. Viackrát mi už vypálili žeravým železom na telo značku ako dobytku, ktorý sa zatúlal na cudziu pastvinu. A preto s tebou potrebujem hovori?.“

Tak to by sme mali, pomyslel si Stajpen, keď si mail druhýkrát prečítal. Vytlačil si ho na papier dúfajúc, že keď pocíti v rukách jeho hmotu, pocíti aj zmysel slov jej listu spôsobom, ktorý mu bude vyhovova?. Že ho konečne dešifruje ako nejakú haluz, pretlak jej ?ažko skúšanej umeleckej duše, a nie ako predzves? budúcich problémov.

Pozrel cez zaprášené sklo kaviarne na ulicu a uvidel Sony v šialenej minisukni na náprotivnej strane cesty. Delili ich od seba dva rady áut, električková tra? a nezriedené davy chodcov, ale aj tak medzi nimi žiarila ako elektrická Panna Mária. Bol v nej akýsi pouličný pôvab, ten druh krásy, ktorú nebolo treba hľada? a objavova?, ona nepotrebovala oči muža s fantáziou, dala o sebe vedie? na prvý pohľad. Vďaka tej kráse bola stále horúcou kandidátkou na titul Miss Kanálnici a Stavební robotníci a vďaka nej aj prišla k svojmu menu, keď ju tesne po revolúcii vzala ako gymnazistku mama na samovražedný štvordňový autobusový zájazd do Paríža. Tam ju oslovili Japonci nakrúcajúci v parížskych uliciach reklamu, či by sa nebola ochotná s walkmanom na ušiach tvári? ako typická žabožrútka a usmia? sa do kamery. Za ten dvojsekundový záber dostala 500 frankov a meno Sony. Walkman to bol síce nejakej inej a celkom neznámej značky, ale kto si má tie japonské hatlaniny pamäta?.

Sony prebiehala cez cestu, uhýbala autám až na električkové koľaje.

Stajpen videl, že Sony nevie o električke blížiacej sa jej od chrbta a bolo mu jasné, že do hluku ulice bolo zbytočné pridáva? klepot cez sklo kaviarne. Na okamih zadúfal, že ju tá električka zrazí. Takmer videl jej pekné telo rozdelené čistým koľajnicovým rezom na dve časti. Aspoň by mohol poci?ova? ľútos?, smútok nad jej stratou, mohol by si občas na ňu zaspomína? ako na ženu s najvýraznejšou Krásou Na Prvý Pohľad. Uľavilo by sa mu, že je mŕtva.

Električka sa rozvreš?ala a nejaký vitálny dôchodca strhol Sony za rameno z trate. Cez hučiacu napchatú električku Stajpen Sony nevidel. Ale vedel si predstavi?, ako svojmu spasiteľovi ďakuje a ako ju on ešte stále drží za ruku, dýcha na ňu klobásový smrad a vraví, že niet začo a dávajte na seba pozor, slečna, vás by bolo škoda.

Vďaka nemiestnej snaživosti toho chlapíka s ňou teda predsa len budú problémy. Mohla by sa síce cestou k Stajpenovi sta? náhodnou obe?ou prestrelky v rámci vyrovnávania si účtov miestnych výpalníkov, mohol by na ňu padnú? dom alebo dopravné lietadlo. Ale všetci výpalníci sediaci v okruhu kilometra vyzerali, že majú toho už tiež dos?, že ich práca je ako každá iná a keď je piatkové popoludnie, radšej sa dajú zastreli?, ako by mali maka? a čo sa týka zemetrasení a leteckých liniek, náš skvelý národ sa rozhodol usadi? na mieste, kde kedysi skapal pes a doteraz sme ho nenašli.

Ktosi vraj povedal, že spisovateľ musí vo svojej hlave každý deň zabi? otca, znásilni? matku a zradi? vlas?, aby to za niečo stálo. Stajpen nebol spisovateľ, ale v hlave sa mu občas odohrávali veci, pri ktorých bol sex s vlastnou matkou poučným posedením v skautskom tábore.

Sony si cestou k Stajpenovmu stolu objednala. Hlavy osadenstva kaviarne sa za ňou otáčali ako oceľové piliny za magnetom pri pokuse na hodine fyziky. Vybozkávala však len Stajpena.

- Prepáč, že meškám, - usmiala sa Sony.

- Pol hodinu. Už budem musie? ís?.

- Citlivý ako doktor Mengele.

Čašníčka postavila pred Sony kávu, minerálku a asi tri kilá zákuskov. Stajpenovi napadlo, že keď to Sony do seba všetko natlačí, určite to pôjde vyvráti? do záchoda, inak by pri svojom režime stravovania dávno vyzerala ako veľryba.

- Mám pásomnicu, - oznámila mu bohorovne Sony, vzala medzi štíhle prsty čokoládový rez veľkosti priemerného stredoeurópskeho mužského prirodzenia a pomaly si ho vsunula do úst.

Polovica mužského osadenstva pri okolitých stolíkoch si cez nohavice decentne preložila noviny.

- A okrem toho máš ešte nejaké problémy? – opýtal sa Stajpen a dúfal, že jeho hlas neznie ako apel dozorcu v polepšovni, ktorý dobre vie, že ho tá malá beštia provokuje.

- Prečo myslíš? – spýtala sa Sony nenútene.

Stajpen vyložil na stôl jej list:

- A čo má znamena? toto?

Sony sa na neho zadívala. Áno, bola krásna tým spôsobom, ktorý pôsobil ako úder lopatou po hlave, ale viete, ako to je, keď vás ňou po hlave mlátia stále: buď vám pukne lebka, alebo začnete nosi? prilbu. A Stajpen už Sony poznal dlho. Všimol si kúsok čokolády prilepený na jej spodnej pere. Usmial sa a Sony si ju oblizla. Nádherne, priam umelecky. Už ani tie prilby nie sú, čo bývali, pomyslel si Stajpen bolestne.

- Ja ?a milujem, - povedala Sony. – Strašne. Nedá sa to vydrža?. Povedz mi, že aj ty ma miluješ a ja budem ma? dôvod ži? ďalej.

- Fíha, - povedal Stajpen, - ty a... – ešte skôr, než to vyslovil, vedel, že to bude znie? falošne ako repliky z televíznych seriálov so sedatívnym účinkom, ale nemohol si pomôc?, musel to poveda?:

- Ty a nechodíš náhodou s mojím bratom?

Naštvane sa odvrátila a zadívala sa von, akoby sa na rozpálenej ulici odohrávalo niečo skutočne fascinujúce.

- Si trápny, - povedala sucho.

- Vždy je jeden vtipný a jeden trápny. To je už pravidlo každej komickej dvojice.

- Želáte si ešte niečo? – zastavil sa pri nich čašník oslnený výhľadom do Sonynho výstrihu.

- Áno. Jednu rýchlu smr? tuto pre pána, prosím, - povedala Sony a zdvihla sa.

Kým sa stratila a kým si Stajpen stihol odpoveda? na otázku, či mohol niečo urobi? lepšie, zavolal mu brat.

- Tu je Korben. Mám len jednu otázku, - povedal: - Nebude to dlho trva? a nepýtaj sa, prečo sa pýtam. Len odpovedz. Je lepšia vyholená, alebo zarastená?

- Kto preboha?

- Ježiš, že kto? Zamysli sa nad otázkou! Že načo sa asi pýtam?

- Aha.

- Tak vyholená, či nevyholená?

- Mne je to jedno.

- Ako ti to môže by? jedno? Veď máš nejaký názor, nie?

- Piatok popoludní, ešte nie je ani pä? hodín a ty si už zhulený.

- To s tým nemá nič spoločné! To mi nemôžeš odpoveda? na takúto jednoduchú otázku? To musím vyhra? v bingu, aby si sa so mnou bavil?

Stajpen si pomyslel, že Korben by vyhral v bingu, keby mu napadlo do svojich aktivít – nech sú akékoľvek – zahrnú? aj svoju frajerku Sony, aby sa dievča netrmácalo svetom a nehľadalo citové vyžitie inde. Ale to s ním on ?ažko vyrieši, takže jednoduchšie bolo odpoveda?:

- Ja som vyrastal v dobe, keď sa baby neholili. A zdalo sa mi to sexy. Teraz sa baby holia a tiež sa mi to zdá sexy. Prijímam „pod obojím“, som univerzálny typ.

- Chápem. To som chcel poču?, - povedal Korben a zavesil.

Stajpen unavene dojedol po Sony dva rozbabrané zákusky a kývol na čašníka. Bude sa musie? už naozaj ponáhľa?, sľúbil Zoe, že cestou domov nakúpi.

0000010100063535000000210089254000892877

odkial je ten citatik ??!

000001010006353500000021008925400089287700892884

maxim e matkin/laska je chyba v programe..
uvod pred prvou kapitolou

00000101000635350000002100892540008928770089288400893055

...hmmm.. a ja som si myslela ze chyba v programe je cierna macka... ;)

0000010100063535000000210089254000892553

pekne