zdá sa, že nečítaš s porozumením, veď vravím, že to je niečo, čo si musí človek rozhodnúť, lebo to má presah do bežného života.

Môj syn hrá aj survival. O tom ja nerozhodujem, ako to hrá a nemám dôvod ani chcieť, aby to približovalo reálny život. Keď chce stavať z toho, čo už má, stavia. Keď chce niečo vyrobiť od začiatku, vyrobí od úplného začiatku. Takéto hry existovali aj keď som ja bola v puberte, nie je to nejaké výnimočné.
V žiadnej inej hre nemá creative mode, a hráva aj napríklad také, že pekne buduje civilizáciu od začiatku. Keď začal hrať minecraft mal čerstvo 5 rokov, nevedel rýchlo čítať a rozhodla som sa mu to sprístupniť. To nič nehovorí o tom, ako hrá iné hry.

Btw, to, čo popisuješ u známych neznie ako filozofia "nikdy neodporovať dieťaťu" nijakým spôsobom (je to aj zjavný nezmysel?). Znie to ako normálny spôsob spolužitia, kedy o veciach, ktoré patria jednej osobe, má nárok tá osoba rozhodovať.