No u nás to bol reálny problém, lebo absolútne neadekvátne reagoval prehnane na všetko cez deň. A to nevravím, že pozeral po anglicky minecraft videá a chvíľu púšťal "what the fuck" pri akomkoľvek prekvapení. To som mu potom radikálne nedovolila, trvalo to pár týždňov ale odnaučil sa to tvrdými reštrikciami kedykoľvek to pri mne použil. :)

Ono nejde o to, že vadia vyjadrenia nadšenia. Ale nadšenie má byť proporciálne tej veci, ktorá sa udiala. A nie že nájde ležať v minecrafte sekeru vo vode, a youtubera ide roztrhnúť od nadšenia..
"OPRAVDU? OPRAVDU tady jenom tak leží sekera ve vodě? No to mne podrž, ty bláho, sekera!! A ve vodě!!! Tohle je fakt neuvěřitelný, jen tak jsi jdu a tady sekera, chápete to?"
A všetko polohysterickým hlasom akoby sa mu stala najzaujímavejšia vec storočia. On vie, prečo to robí, alebo ak aj nevie, tak to proste robí, lebo to všetci robia. Ale ja teda nepotrebujem, aby len čisto použitie vzrušeného hlasu na mieste, kde nie je žiadne vzrušenie, kazilo môjmu decku mozog. :) Dosť mu ho kazia iné veci, na toto môže ešte počkať. :)

Všetky emócie vytočené na 150 %.