ja som si nikdy neuvedomil, ze Tiraspol je uz v Podnestersku...

V Lige majstrov si zahrá proti Realu aj Interu. Príbeh Šerifu Tiraspoľ, klubu z regiónu zamrznutého v roku 1991

Šerif Tiraspoľ hrá v stredu od 18.45 svoj prvý zápas v Lige majstrov – doma proti Šachtaru Doneck.

Nikdy tam ani nemali byť. Po žrebe tretieho predkola Ligy majstrov sa na Twittri vášnivo diskutovalo, že v play-off o postup do skupinovej fázy sa môžu stretnúť dvaja obrovskí rivali: Crvena Zvezda Belehrad a Dinamo Záhreb.

Podľa populárneho mýtu práve násilie na zápase medzi Dinamom a Crvenou Zvezdou bolo úvodnou epizódou juhoslovanskej vojny z deväťdesiatych rokov. Balkánske derby sa však nekonalo. Oba veľkokluby totiž vypadli po dvojzápasoch s outsiderom.

Tým outsiderom bol Šerif Tiraspoľ, najlepší klub v Moldavsku.

Najskôr vyradil Crvenu Zvezdu a potom v play-off aj Dinamo, ktoré doma porazil 3:0. Do Ligy majstrov sa po prvý raz dostal tím z Moldavska, najchudobnejšej krajiny v Európe, a to z mesta s iba 133-tisíc obyvateľmi. Na domácom štadióne privíta aj dva veľkokluby: Real Madrid a Inter Miláno.

Znie to ako príbeh obrovského trpaslíka, ktorý poprel všetky papierové predpoklady a dostal sa medzi futbalovú elitu. Lenže nie je to až taká rozprávka, ako sa na prvý pohľad zdá.

Šerif je totiž klubom z Podnesterska, neuznaného štátu so „zamrznutým konfliktom“, podobným ako v Abcházsku či Južnom Osetsku.

„Šerif Tiraspol v skupine Ligy majstrov? Vo svetovom futbale momentálne nie je lepší príbeh,“ píše na Twittri uznávaný rumunský novinár Emanuel Rosu. „Všetko, čo sa týka Tiraspoľu, Podnesterska alebo Šerifu, je úplným opakom toho, na čom je postavená Liga majstrov.“

Malý futbalový klub sa dostal na vrchol miestneho futbalu aj vďaka politickým prepojeniam.

Vláda ako hárem
Podnestersko je región so zložitou históriou. Na vlajke má kosák a kladivo a v centre Tiraspoľu, jeho hlavného mesta, stojí socha Lenina.

Michael Bobick z Cornellovej univerzity vo svojej štúdii vysvetľuje: „(Podnestersko) zažilo brutálnu rumunskú okupáciu počas druhej svetovej vojny. Sovieti ho potom rozvinuli, vznikli tam produktívne továrne a kolektívne farmy. V regióne žila multietnická populácia, a to ešte pred jeho začlenením do ruského impéria na začiatku devätnásteho storočia. Ekonomická produktivita a silná identifikácia so Sovietskym zväzom odlíšila Podnestersko od zvyšku Moldavska, hoci obe územia boli oficiálne súčasťou Moldavskej sovietskej socialistickej republiky.“

Po rozpade Sovietskeho zväzu v Pondestersku začal ozbrojený konflikt medzi moldavskou armádou a separatistami, podporovanými Sovietmi. Dnes ide o sporné územie, ktoré fakticky nie je riadnou súčasťou Moldavska ani Ruska. Podľa OSN je de iure súčasťou Moldavska, to ho oficiálne považuje za autonómne územie.

„Prvý prezident (Igor Smirnov) vyzeral ako produkt divokej orgie medzi všetkými zloduchmi, ktorí sa objavili vo filmoch Marvelu. Jeho životopis je taký fádny a plný medzier, že to môže byť len agent KGB,“ napísal novinár Slava Malamud, ktorý z regiónu pochádza a na začiatku deväťdesiatych rokov sa presťahoval do USA.

Smirnov pred desiatimi rokmi prehral voľby a nahradil ho Jevgenij Ševčuk. „Jeho ‚kabinet‘ prezývali aj ‚Ševčukov hárem‘,“ doplnil Malamud. Tvorili ho totiž väčšinou ženy po tridsiatke. „Riaditeľka národnej banky mu porodila dcéru, ale oženil sa s ministerkou zahraničných vecí,“ tvrdí.

Podnestersko má vlastnú vládu, parlament, armádu, políciu aj menu, medzinárodná komunita ho však ako štát neuznáva. Na území preto vznikol v Európe veľmi netradičný politický a ekonomický priestor.

„Miestni majú veľký strach z toho, že Moldavsko sa začlení do Rumunska, a väčšina z nich chce naspäť Sovietsky zväz. Vyzerajú ako posledný pozostatok rímskeho impéria, ktorý stále čaká na cisára Augustusa, aby znova vybudoval to, čo už bolo stratené. Podnestersko tiež sníva o tom, že bude znova súčasťou veľkej superveľmoci. Rusko prosia, aby ich anektovalo. Pamätáte si japonských vojakov, ktorí zostali na izolovaných ostrovoch až do sedemdesiatych rokov, lebo neverili tomu, že sa vojna skončila? To je Podnestersko. Krajina, ktorá stále žije v roku 1991, akoby sa nič nestalo,“ pokračuje Malamud.

„Krajina odvtedy prežila iba vďaka pašovaniu drog a zbraní. Celý biznis riadi skupina veľmi silných rodín, ktoré ovládajú ‚krajinu‘ ako jednu veľkú mafiánsku organizáciu.“

Hráči aj zo slovenskej ligy
Malamud vyrastal v meste Bendery. Miestny klub s názvom Tighina patril k štyrom najlepším v Moldavsku, na konci sovietskej éry hrával v tretej lige.

Štadión mal hneď pri železničnej trati, a keď okolo práve prechádzal vlak, triasla sa celá tribúna. Na štadióne býval aj strážnik, ktorý niekedy počas zápasov išiel vysypať smeti a potom sa v nich prehrabával jeho pes.

Malamud spomína na to, ako diváci na tribúne niekedy zo žartu skandovali „Tighina do Pohára UEFA!“.

Teraz sa neďaleký Šerif dostal do Ligy majstrov.

Šerif založili až na konci deväťdesiatych rokov, jeho predchodca sa volal FC Tiras Tiraspol. V roku 1997 sa klub premenoval, keď ho odkúpila spoločnosť Šerif. Šerif založil bývalý agent KGB Viktor Gušan a Iľja Kazmaly. Spoločnosť investovala v mnohých sektoroch: do supermarketov, benzínových púmp, telekomunikácií, televízie či predaja áut. Podľa Bobicka získala od miestneho „sovietu“ výhodu, že neplatila spotrebné dane. Preto v regióne dominuje ekonomicky aj politicky.

S futbalovým Šerifom nedokážu miestne chudobné kluby vôbec súperiť. Šerif sa po dvoch rokoch v nižších súťažiach dostal do prvej moldavskej ligy, ktorú v sezóne 1999/2000 vyhral po prvý raz. Odvtedy získal titul dokopy 19-krát, jeho dominanciu dokázala prerušiť iba Dacia Kišiňov (2011) a Milsami Orhei (2015). Fanúšikovia už ligový titul ani poriadne neoslavujú.

Rozdiel je až príliš veľký. Šerif si môže dovoliť drahých hráčov zo zahraničia, zatiaľ čo ostatné kluby majú väčšinou iba zopár cudzincov. Inak musia kádre budovať z domácich, pričom moldavská reprezentácia patrí k najhorším v Európe. V rebríčku FIFA je až na 175. mieste, za Guyanou a Indonéziou.

Od roku 2002 Šerif hráva domáce zápasy na štadióne, ktorého výstavba stála okolo 200 miliónov dolárov. Vyrástol na ploche, kde sa dovtedy pásli kravy.

V Moldavsku už vlastní štadión len Zimbra Kišiňov. Ostatné tímy si ho musia prenajímať od samospráv. To však samo osebe nie je nič nezvyčajné, mestské štadióny využívajú aj kluby v talianskej Serie A. Podľa Malamuda však na niektorých ihriskách chýba tráva a počas televíznych prenosov vidieť blízko smetiská so stavebným materiálom.

Šerif má hráčov z Kolumbie, Brazílie, Peru, Nigérie, Grécka či zo Srbska. Kapitánom je kolumbijský útočník Frank Castañeda, ktorý dal v minulej sezóne 33 gólov v 43 zápasoch. Ešte pred necelými dvoma rokmi hral na Slovensku za Senicu. Na Slovensku pôsobil aj ľavý obranca Keston Julien z Trinidadu a Tobaga (v Trenčíne) a ghanský záložník Edmund Addo (tiež v Senici).

Teraz budú hrať v Lige majstrov, kde ich okrem Realu a Interu čaká aj tretí súper – ukrajinský Šachtar Doneck. Šachtar sa musel po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu v roku 2014 presťahovať z modernej Donbas Areny, ktorá bola zničená počas bojov. Domáce zápasy hráva v Kyjeve a v stredu nastúpi proti tímu z Tiraspoľu, hlavného mesta separatistického regiónu.

Šerif trénuje Ukrajinec Jurij Vernydub, ktorý prehovoril, že zápas so Šachtarom predpovedal. „Je to zaujímavá skupina s gigantmi z Talianska, zo Španielska a z Ukrajiny. Tušil som, že z tretieho koša dostaneme Šachtar, tím z mojej krajiny,“ povedal pre oficiálnu stránku klubu.

https://dennikn.sk/2535498/v-lige-majstrov-si-zahra-proti-realu-aj-interu-pribeh-serifu-tiraspol-klubu-z-regionu-zamrznuteho-v-roku-1991/?ref=tit