V Těšíne som bol na otočku pred pár rokmi. Poprechádzal som sa, pofotil si, ale to mesto som celkom nepochopil. Česká časť bola od poľskej odlišná nielen atmosférou, ale aj po vizuálnej stránke. Chcel som si dať ešte jednu návštevu, aby som zistil, či to nebola len náhoda. Filmový festival Kino na hranici bol ideálnym termínom, kedy toto mesto navštíviť. Mal som pocit, že tá atmosféra miest sa ukázala ešte viac.

Mesto rozdelené riekou
Odpoveď, prečo je poľská časť tak odlišná od českej, je v podstate jednoduchá. Těšín bol kedysi jedno mesto, ktoré zmenil v roku 1919 česko-slovensko-poľský konflikt. Po sedemdňovej vojne bol Těšín rozdelený podľa toku rieky Olše na česko-slovenskú a poľskú stranu. S tým, že poľskej strane pripadla historická časť a česko-slovenskej priemyselná so železničnou stanicou. Zdá sa, že ani 100 rokov nestačilo na to, aby sa tieto rozdiely zotreli.


Rieka Olsza/Olša predeľujúca Těšín na dve mestá. Červená budova napravo patrí Těšínskej tiskárni, ktorá možno vytlačila aj knižky do vašej knižnice. Fotené z Góry Zamkovej, odkiaľ je naj výhľad, hlavne na českú stranu.

Český Těšín
V hociktorú hodinu sme prišli na českú stranu, mali sme pocit, že bola prázdna. Sem-tam prešiel ulicou nejaký (dosť často podivný) človek. Z okien bytoviek bolo cítiť cigaretový dym a často počuť výkriky. Na stenách nasprejované nápisy Baník Ostrava. Strašne ma prekvapilo, že v tomto meste by malo žiť 25 000 ľudí. Keď sa v rámci festivalu premietal večer na námestí film, prišlo doslova 10 ľudí. Poľská strana bola naplnená do posledného miesta.

"Priemyselná" česká strana pôsobí skôr temnejšie, ale určite má svoje zaujímavé miesta. Peknou časťou sú napríklad Masarykovy sady, ktoré majú architektúrou blízko k tej historickej poľskej strane. Je tu viacero budov z konca 19. storočia. Nás zaujala hlavne Fuldova vila, v ktorej je dnes škôlka a bývalý Dělnický dům, v ktorom sa schádzali robotnícke organizácie a spolky. V tejto časti sa nachádza aj najstarší dochovaný dom v meste.

Česká strana poteší tiež špacírkami po uličkách v okolí námestia. V jednej z nich sa dá dokonca objaviť zachovalá budova synagógy Schomre-Schabos. Zaujímavé je aj striedanie budov a prvkov, ktoré pochádzajú z rôznych období. Od konca 19. storočia, cez 30. roky až po sorelu. Kúsok od poľskej hranice zaujme tiež kaviareň Avion postavená vo funkcionalistickom slohu.



Výhľad z izby hotela Piast a železničná stanica, ktorá v roku 1920 pripadla česko-slovenskej strane. V pozadí vežička evanjelického kostola.


Najlepšia kaviareň Kamerlik na českej strane. Kúsok od legendárnej Dobrej čajovne, ktorú kedysi vlastnil aj Jarek.


Výhľad z najlepšej českej kaviarne.


Všetky ulice na českej strane sú dvojjazyčné, na poľskej to tak nie je. Rovnako v poľštine sú uvádzané aj nápisy na obchodoch. K Poliakom sa pri sčítaní obyvateľstva prihlásilo vyše 16 % obyvateľov Českého Těšína.


Prvé obchody pri prechode cez hranicu lákajú hlavne na alkohol. Na poľskej strane sú to pánske obleky.


Cieszyn
Poľská časť sa od českej líši tým, že žije. Ľudia sa korzujú po uliciach a sedia na terasách na Rynku. Počas festivalu bolo všade plno a dobrá nálada. V jednej krčme som čakal v rade na WC. Chalan, ktorý stál predomnou ma volal dovnútra so slovami: Ja do pisoaru, ty do kybla. Kurwa, mame to samo.

Ako už bolo spomenuté, poľská strana je tá historická. Najstaršie objekty sú z 11. storočia a dajú sa vidieť na Gore Zamkovej. Napríklad románska rotunda má pre poliakov taký význam, že si ju dali aj na 20 zlotých. Veľmi peknou časťou je ulica Przykopa, ktorou preteká potok a je v nej viacero historických domov. Nazývaná je tiež Těšínske Benátky. Mimo historickej časti sa oplatí pozrieť starý a nový židovský cintorín (mne sa páčil hlavne ten nový).

V podstate sme sa počas festivalu motali hlavne po poľskej strane a tým pádom tam riešili aj všetko gastro. Radi sme sa vrátili do Vinárne u Čecha, kde mali (nielen) dobré pivo. Btw. v Těšíne sídli najdlhšie fungujúci pivovar v Poľsku - Browar Zamkovy Ciezsyn. V dolnej časti ulice Gleboka sa oplatí zastaviť v pekárni, kde robia fakt poctivé šišky.



Najlepšia kaviareň Kornel i Przyjaciele na poľskej strane. Dobré je posedieť si vo vnútri medzi knihami, ale tiež vonku s atmoškou tmavej "sliezskej" uličky.


Výhľad z najlepšej kaviarne na poľskej strane.


Podľa legendy založili Těšín bratia Bolko, Leszko, Cieszko. Miesto, kde sa mali stretnúť, pripomína Studňa Troch bratov.


Na prechádzke po uličkách Cieszyna. Hore kaviareň, dole vináreň.


Złota godzina.

Jedna cestovateľka napísala o Těšíne ako o The most confusing place I´ve ever visited. Mne Těšín pripomenul miestami Görlitz, ktorý je tiež rozdelený hranicou. Zuzka si občas pripadala ako vo filme Wesa Andersona. Spraviť si sem výlet je dobrý nápad. Možno celkom stačí aj na jeden deň. Ak sa práve koná skvelý festival Kino na hranici, dá sa tu dobre zabaviť aj na dlhšie.